Pavol si zastal do stredu Areopágu a povedal: „Muži, Aténčania! Podľa všetkého pozorujem, že ste mimoriadne nábožní. Keď som sa prechádzal a prezeral som si vaše svätyne, našiel som aj oltár s nápisom: ‚Neznámemu bohu.‘ Ja vám teraz teda hlásam to, čo uctievate, hoci to nepoznáte. Boh, ktorý stvoril svet a všetko, čo je v ňom, tento Boh, keďže je Pánom neba i zeme, nebýva v chrámoch zhotovených rukami, ani si nedá slúžiť ľudskými rukami, ako keby niečo potreboval, veď on dáva všetkému život, dych a všetko. On z jedného stvoril celé ľudské pokolenie, aby obývalo celý povrch zeme, vymedzil ľuďom čas a hranice bývania, aby hľadali Boha, či by ho nejako nenahmatali a nenašli, hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.
V ňom žijeme, hýbeme sa a sme, ako to povedali aj niektorí vaši básnici:
‚Veď sme jeho rodom.‘
Nuž, ak sme Božím rodom, nesmieme sa nazdávať, že božstvo sa podobá zlatu, striebru či kameňu — výtvoru ľudského umu a zručnosti. Boh už teda nehľadí na časy nevedomosti a teraz ľudí napomína, aby všetci a všade robili pokánie. Lebo určil deň, keď bude spravodlivo súdiť celý svet skrze muža, ktorého ustanovil. Všetkým o tom poskytol spoľahlivý dôkaz, keď ho vzkriesil z mŕtvych.“
Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: „Radi si ťa o tom vypočujeme, ale až inokedy.“ A tak Pavol od nich odišiel.
Aplikácia Biblia
Aplikácia Biblia pre deti
