Jedného dňa, keď sme sa uberali na miesto modlitby, stretli sme akúsi dievčinu, ktorá mala vešteckého ducha a veštením prinášala svojim pánom veľký zisk. Chodila za Pavlom a za nami, a vykrikovala: „Títo ľudia sú služobníkmi Najvyššieho Boha a ohlasujú vám cestu spásy.“ Robila tak veľa dní. Pavla to zamrzelo, obrátil sa a povedal tomu duchu: „Prikazujem ti v mene Ježiša Krista, vyjdi z nej von!“ A on v tú hodinu vyšiel. Keď jej páni videli, že im pominula nádej na zisk, chytili Pavla a Sílasa a zavliekli ich na námestie pred vrchnosť. Predviedli ich pred sudcov a povedali: „Títo ľudia poburujú naše mesto. Sú to Židia a hlásajú obyčaje, ktoré my Rimania nesmieme ani prijať, ani zachovávať.“ Aj dav sa obrátil proti nim a sudcovia im postŕhali šaty a prikázali ich palicovať. Uštedrili im veľa rán, uvrhli ich do väzenia a žalárnikovi prikázali, aby ich spoľahlivo strážil. Keď žalárnik dostal tento rozkaz, vrhol ich do vnútorného väzenia a nohy im zovrel do klady.
Okolo polnoci sa Pavol a Sílas modlili, spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Vtom nastalo také silné zemetrasenie, že sa otriasali základy žalára. Všetky dvere sa odrazu otvorili a všetkým sa uvoľnili putá. Keď sa žalárnik prebudil, videl dvere väzenia pootvárané, vytasil meč a chcel sa zabiť, lebo si myslel, že väzni ušli. Ale Pavol zvolal mocným hlasom: „Neublíž si, veď sme všetci tu!“ Žalárnik si vypýtal svetlo, vbehol dnu a celý rozochvený padol pred Pavla a Sílasa. Keď ich vyviedol von, povedal: „Páni, čo mám robiť, aby som bol spasený?“ A oni mu odpovedali: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom.“ A ohlasovali Pánovo slovo jemu i všetkým, čo boli v jeho dome. Ešte v tú nočnú hodinu sa ich ujal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril v Boha.