Keď sa Pavol a jeho spoločníci odplavili z Pafu a prišli do Perge a Pamfýlie, Ján sa od nich odlúčil a vrátil sa do Jeruzalema. Oni však išli z Perge ďalej, až došli do Antiochie v Pizídii. V sobotný deň vošli do synagógy a tam si sadli. Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy poslali odkaz: „Muži, bratia, ak máte pre ľud dajaké slovo povzbudenia, prehovorte.“ Tu Pavol vstal, znamením ruky si vyžiadal ticho a povedal: „Izraeliti aj vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine, a zdvihnutým ramenom ho z nej vyviedol. Ba asi štyridsať rokov znášal ich správanie na púšti. V kanaánskej krajine vyhubil sedem národov, ich krajinu im rozdelil ako dedičné vlastníctvo asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dal sudcov až po proroka Samuela. Keď si vyžiadali kráľa, Boh im dal na štyridsať rokov Kíšovho syna Šaula, muža z Benjamínovho kmeňa. Keď ho potom odstránil, ustanovil im za kráľa Dávida, o ktorom vydal svedectvo: ‚Našiel som Dávida, syna Izaja, muža podľa svojho srdca, ktorý vždy bude plniť moju vôľu.‘ Z jeho potomstva dal Boh Izraelu podľa prisľúbenia Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal celému izraelskému ľudu krst pokánia. Keď Ján napĺňal svoje poslanie, hovoril: ‚Ja nie som ten, za koho ma pokladáte. Ale hľa, po mne prichádza ten, ktorému nie som hoden ani sandále na nohách rozviazať.‘ Muži, bratia, synovia Abrahámovho rodu, i tí z vás, čo sa bojíte Boha! Nám bolo poslané slovo tejto spásy; lebo obyvatelia Jeruzalema ani ich predstavení ho nepoznali. Tým, že ho odsúdili, naplnili výroky Prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu. Hoci na ňom nenašli nijakú vinu, za ktorú by si zaslúžil smrť, žiadali Piláta, aby ho dal zabiť. Keď splnili všetko, čo bolo o ňom napísané, sňali ho z dreva a uložili do hrobu. Lenže Boh ho vzkriesil z mŕtvych a on sa viacero dní zjavoval tým, ktorí prišli spolu s ním z Galiley do Jeruzalema. Oni sú teraz jeho svedkami pred ľudom. My vám zvestujeme, že prisľúbenie, ktoré dostali naši otcovia, Boh splnil nám, ich deťom, keď vzkriesil Ježiša, ako je napísané v druhom žalme:
Ty si môj syn,
ja som ťa dnes splodil.
To, že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa už nikdy nevráti do porušenia, oznámil takto:
Splním vám sväté a verné prísľuby dané Dávidovi.
Preto aj na inom mieste hovorí:
Nedopustíš, aby tvoj svätý uvidel porušenie.
Keď Dávid vo vlastnom pokolení poslúžil Božiemu zámeru, zosnul, bol pripojený k svojim otcom a uvidel porušenie. Ten však, ktorého Boh vzkriesil, neuvidel porušenie. Nech je vám teda známe, bratia, že prostredníctvom neho sa vám ohlasuje odpustenie hriechov a všetkého, čo nemohol ospravedlniť Mojžišov zákon. V ňom je ospravedlnený každý, kto verí. Dajte si teda pozor, aby na vás neprišlo to, čo hovoria Proroci:
Vy, čo mnou pohŕdate,
čudujte sa a zahyňte,
lebo za vašich dní vykonám skutok,
ktorému neuveríte, ak vám o ňom bude dakto rozprávať.“