V tom čase kráľ Herodes položil ruky na niektorých z cirkvi a robil im zle. Mečom zahubil Jánovho brata Jakuba, a keď videl, že sa to Židom páči, dal chytiť aj Petra. Boli práve dni Nekvasených chlebov. Keď sa ho zmocnil, uvrhol ho do väzenia a dal ho strážiť štyrom strážam po štyroch vojakoch. Po Veľkej noci ho chcel predviesť pred ľud. Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu.
V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk a anjel mu povedal: „Opáš sa a obuj si sandále.“ Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: „Prehoď si plášť a poď za mnou!“ Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: „Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud.“ S tým vedomím prišiel k domu Márie, matky Jána, ktorý sa volal Marek. Bolo tam mnoho zhromaždených, ktorí sa modlili. Keď zabúchal na dvere brány, vyšla von slúžka menom Rodé a načúvala. Keď spoznala Petrov hlas, od radosti ani neotvorila bránu, len vbehla dnu a oznamovala, že pri bráne stojí Peter. Oni jej povedali: „Šalieš?!“ No ona trvala na tom, že je to tak. Oni však povedali: „To je jeho anjel.“ Peter však neprestával búchať. Keď otvorili, uvideli ho a boli celí bez seba. Dal im rukou znamenie, aby mlčali, a potom im vyrozprával, ako ho Pán vyviedol z väzenia. Napokon dodal: „Oznámte to Jakubovi a bratom.“ Potom vyšiel von a odobral sa na iné miesto.