Peter sa teda ujal slova a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nikoho neuprednostňuje, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Synom Izraela poslal slovo, keď zvestoval evanjelium o pokoji skrze Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých. Vy viete, čo sa dialo po celom Judsku. Začalo sa to v Galilei po krste, ktorý hlásal Ján. Viete o Ježišovi z Nazareta, ako ho Boh pomazal Duchom Svätým a mocou, takže chodil, dobre robil a liečil všetkých diablom utláčaných, pretože Boh bol s ním. A my sme svedkami všetkého, čo konal na území Židov a v Jeruzaleme. No zavesili ho na drevo a zabili. Boh ho na tretí deň vzkriesil a umožnil mu zjavovať sa, nie všetkému ľudu, ale svedkom, ktorých si Boh vopred vyvolil, teda nám, ktorí sme s ním spoločne jedli a pili po jeho zmŕtvychvstaní. Prikázal nám, aby sme kázali ľudu a vydali svedectvo, že on je Bohom určený sudca živých i mŕtvych. O ňom svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“
Kým ešte Peter hovoril tieto slová, zostúpil Duch Svätý na všetkých, čo počúvali túto reč. Veriaci spomedzi obrezaných, ktorí prišli spolu s Petrom, žasli, že dar Ducha Svätého bol vyliaty aj na pohanov. Počuli ich totiž hovoriť jazykmi a zvelebovať Boha. Vtedy im Peter povedal: „Či môže dakto zabrániť pokrstiť vodou tých, ktorí prijali Ducha Svätého tak ako my?“ A prikázal, aby boli pokrstení v mene Ježiša Krista. Poprosili ho, aby u nich niekoľko dní zostal.