Skutky apoštolov 10:1-33

V Cézarei žil istý muž menom Kornélius, ktorý bol stotníkom kohorty nazývanej Italika. Bol zbožný a bohabojný, on, aj celý jeho dom. Dával ľudu štedré almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. Raz okolo deviatej hodiny mal videnie: Jasne videl, ako vošiel k nemu Boží anjel a oslovil ho: „Kornélius!“ On uprel oči na neho a preľaknutý povedal: „Čo je, Pane?“ Anjel povedal: „Tvoje modlitby a tvoje almužny vystúpili pred Boha a on sa na teba rozpamätal. Teraz pošli do Joppe mužov, pozvi Šimona, prímením Peter. Je ubytovaný u istého garbiara Šimona, ktorý má dom pri mori.“ Len čo anjel, ktorý s ním hovoril, odišiel, zavolal si Kornélius dvoch sluhov a zbožného vojaka spomedzi tých, ktorí mu boli podriadení. Všetko im vyrozprával a poslal ich do Joppy. Na druhý deň, keď boli na ceste a blížili sa k mestu, Peter vyšiel okolo šiestej hodiny na strechu domu modliť sa. Keď vyhladol, chcel si zajesť. Kým mu pripravovali jedlo, dostal sa do vytrženia. Videl nebo otvorené a z neho zostupovať na zem akúsi nádobu, sťaby veľkú plachtu so štyrmi rohmi. Boli v nej všetky druhy štvornohých zvierat, zemských plazov, ako aj nebeského vtáctva. Tu k nemu zaznel hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!“ Peter na to povedal: „To nie, Pane, lebo nikdy som nejedol nič poškvrnené a nečisté.“ Potom sa ozval hlas znova, po druhý raz: „Čo Boh očistil, to ty nenazývaj poškvrneným.“ Toto sa opakovalo tri razy a nádoba hneď bola vzatá do neba. Kým Peter v rozpakoch uvažoval, čo má znamenať videnie, ktoré práve mal, objavili sa pri bráne muži, ktorých poslal Kornélius, a vypytovali sa na Šimonov dom. Ohlásili sa a pýtali sa, či tam býva Šimon, prímením Peter. Keďže Peter ešte stále premýšľal o videní, Duch mu povedal: „Pozri, hľadajú ťa traja muži. Vstaň teda, zíď dolu a bez váhania choď s nimi, lebo ja som ich poslal.“ Peter zišiel k mužom a povedal: „Ja som ten, koho hľadáte. Prečo ste prišli?“ Muži mu odpovedali: „Stotník Kornélius, spravodlivý a bohabojný muž, o čom svedčí celý židovský národ, dostal od svätého anjela pokyn, aby ťa pozval do svojho domu a vypočul tvoje slová.“ Peter ich teda zavolal dnu a pohostil ich. Na druhý deň vstal a odišiel s nimi. Sprevádzali ho niektorí bratia z Joppe. Na ďalší deň prišiel do Cézarey. Kornélius ich už čakal, zavolal si príbuzných a najbližších priateľov. Keď Peter prichádzal, Kornélius mu vyšiel v ústrety, padol mu k nohám a hlboko sa klaňal. Ale Peter ho zodvihol so slovami: „Vstaň! Aj ja som len človek.“ Zhováral sa s ním a tak vošiel do domu, kde našiel veľa zhromaždených. Povedal im: „Vy viete, že Židovi nie je dovolené stýkať sa s cudzincom alebo ho navštevovať. Mne však Boh ukázal, že o nikom nesmiem hovoriť, že je poškvrnený alebo nečistý človek. Preto som bez odporu prišiel na tvoje pozvanie. Pýtam sa teda, načo ste ma pozvali.“ Kornélius povedal: „Pred štyrmi dňami, práve v túto hodinu, čiže o deviatej, keď som sa modlil vo svojom dome, zastal predo mnou muž v honosnom odeve a povedal: ‚Kornélius! Tvoja modlitba bola vypočutá a Boh sa rozpomenul na tvoje almužny. Pošli teda do Joppe a zavolaj si Šimona, ktorý má prímenie Peter. Je hosťom v dome garbiara Šimona pri mori.‘ Hneď som teda poslal po teba, a ty si dobre spravil, že si prišiel. Teraz sme tu všetci pred Bohom, aby sme si vypočuli všetko, čo ti prikázal Pán.“