Potom sa vrátili do Jeruzalema z vrchu, ktorý sa volá Olivový a je blízko Jeruzalema, vo vzdialenosti sobotnej cesty. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter, Ján, Jakub, Ondrej, Filip, Tomáš, Bartolomej, Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Všetci títo jednomyseľne a vytrvalo zotrvávali v modlitbách spolu so ženami, s Máriou, Ježišovou matkou a s jeho bratmi.
V tých dňoch uprostred bratov vstal Peter — bol tam zástup asi stodvadsiatich ľudí — a prehovoril: „Muži, bratia! Muselo sa splniť, čo Duch Svätý ústami Dávida predpovedal v Písme o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tých, čo zatkli Ježiša. Judáš bol jedným z nás a dostal podiel na tejto službe. Z odmeny za svoju ničomnosť si kúpil pole a zrútiac sa z výšky dolu hlavou ho roztrhlo tak, že sa z neho vyvalili všetky vnútornosti. Dozvedeli sa o tom všetci obyvatelia Jeruzalema. Preto to pole vo svojej reči nazvali Hakeldamach, čo znamená Pole krvi. Veď aj v knihe Žalmov je napísané:
Nech jeho príbytok spustne, nech niet nikoho, kto by v ňom býval.
A inde:
Jeho úrad nech prevezme iný.
Preto treba, aby sa niektorý z mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, kým Pán Ježiš chodil medzi nami— počnúc Jánovým krstom až do dňa, keď bol spomedzi nás vzatý — spolu s nami stal svedkom o jeho zmŕtvychvstaní.“
A tak predstavili dvoch: Jozefa, ktorý sa volal Barsabáš a mal prímenie Justus, a Mateja. Potom sa modlili takto: „Pane, ty poznáš srdcia všetkých ľudí. Ukáž nám, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil