Druhá Samuelova 3:22-39

Nato Dávid prepustil Abnéra a ten v pokoji odišiel. Práve vtedy sa vracali Dávidovi služobníci s Joábom z vojnovej výpravy a priniesli so sebou veľkú korisť. Abnér však už nebol u Dávida v Hebrone, lebo ho prepustil a on odišiel v pokoji. Keď prišiel Joáb s celým vojskom, čo bolo s ním, upozornili ho, že Nérov syn Abnér prišiel ku kráľovi a ten ho nechal pokojne odísť. Joáb zašiel za kráľom a spýtal sa: „Čo si to urobil? Prišiel k tebe Abnér, prečo si ho nechal len tak odísť? Poznáš Nérovho syna Abnéra. Prišiel, aby ťa oklamal, overil si miesta, kam chodievaš i odkiaľ sa vraciaš a vedel o všetkom, čo robíš.“ Keď Joáb odišiel od Dávida, vypravil za Abnérom poslov. Tí ho priviedli späť od studne Sira. Dávid však o tom nevedel. Keď sa Abnér vrátil do Hebronu, Joáb ho pod zámienkou rokovania zaviedol ďalej do brány a tam mu zasadil smrteľnú ranu do brucha ako odvetu za krv jeho brata Asaela. Keď sa o tom neskôr Dávid dozvedel, vyhlásil: „Ja a moje kráľovstvo sme pred Hospodinom naveky bez viny za preliatu krv Nérovho syna Abnéra. Tá nech padne na hlavu Joába a celej jeho rodiny: Nech mu v dome nikdy nechýba osoba postihnutá výtokom, malomocenstvom, chodiaca o barlách, padlá v boji alebo trpiaca hladom!“ Joáb a jeho brat Abišaj zabili Abnéra, pretože počas boja v Gibeóne usmrtil ich brata Asaela. Dávid prikázal Joábovi a všetkému ľudu, ktorý bol s ním: „Roztrhnite si šaty, opášte sa vrecovinou a oplakávajte Abnéra.“ Kráľ Dávid šiel za márami. Abnéra pochovali v Hebrone. Kráľ hlasno plakal nad Abnérovým hrobom; plakal aj všetok ľud. Kráľ na počesť Abnéra predniesol žalospev: „Musel Abnér zomrieť ako nejaký šialenec? Ruky si nemal sputnané, tvoje nohy neboli v okovách. Padol si ako zločincami zrazený.“ Nato sa všetok ľud nad ním znovu rozplakal. Potom prišli všetci k Dávidovi, aby mu ponúkli jedlo, kým bol ešte deň. Dávid sa však zaprisahal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak by som pred západom slnka okúsil chlieb alebo nejaké jedlo.“ Keď sa to všetok ľud dozvedel, páčilo sa mu to, ako sa mu páčilo všetko, čo urobil kráľ. V ten deň sa všetok ľud a celý Izrael presvedčili, že podnet na usmrtenie Abnéra, Nérovho syna, nevyšiel od kráľa. Kráľ povedal svojim služobníkom: „Či neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký muž? Hoci som pomazaný kráľ, dnes sa cítim zoslabnutý. Títo muži, Cerujini synovia, sú tvrdší než ja. Nech Hospodin odplatí zločincovi podľa jeho zloby.“