Na prelome roka, v čase kráľovských výprav, vyslal Dávid Joába a s ním svojich služobníkov i celý Izrael. Tí pobili Ammónčanov a obľahli Rabbu, zatiaľ čo Dávid zostal v Jeruzaleme.
Keď večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa po streche kráľovského paláca, uzrel ženu, ktorá sa kúpala. Bola to žena veľmi pekná. Keď sa Dávid o ňu zaujímal, povedali mu: „To je predsa Eliámova dcéra Batšeba, žena Chetitu Uriáša.“ Dávid poslal poslov, aby ju priviedli. Keď k nemu prišla, on s ňou spal; práve predtým sa očistila od svojej mesačnej nečistoty. Potom sa vrátila domov. Žena počala a odkázala Dávidovi: „Som tehotná.“ Dávid oznámil Joábovi: „Pošli mi Chetitu Uriáša.“ Joáb ho poslal k Dávidovi. Keď k nemu Uriáš prišiel, Dávid sa ho pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud a ako prebieha boj. Dávid povedal Uriášovi: „Choď domov a umy si nohy!“ Uriáš vyšiel z kráľovského paláca a za ním niesli kráľov dar. Uriáš však nešiel domov, ale si ľahol ku vchodu do kráľovského paláca spolu s ostatnými služobníkmi svojho pána.
Dávidovi oznámili, že Uriáš neodišiel domov. Dávid sa ho spýtal: „Prišiel si predsa z cesty. Prečo nejdeš domov?“ Uriáš odpovedal Dávidovi: „Archa, Izrael i Júda bývajú v stanoch, môj pán Joáb a jeho služobníci táboria v poli, a ja by som mal ísť domov, aby som jedol, pil a spal so svojou ženou? Akože žiješ ty a tvoja duša, niečo také neurobím.“ Vtedy Dávid povedal Uriášovi: „Zostaň tu ešte dnes, zajtra ťa prepustím.“ Uriáš teda zostal v Jeruzaleme v ten deň i v nasledujúci deň. Dávid si ho pozval, aby s ním jedol a pil, a opil ho. Večer si šiel Uriáš ľahnúť na svoje lôžko spolu so sluhami svojho pána, domov však nešiel.
Ráno napísal Dávid Joábovi list a poslal ho po Uriášovi. V liste písal: „Zaraďte Uriáša do prednej línie, do najtuhšieho boja. Vy potom ustúpte, nech ho zasiahnu a zahynie.“ Joáb pri obliehaní mesta zaradil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že ho bránia udatní protivníci. Muži mesta vyrazili a zaútočili na Joába. Spomedzi ľudu padlo niekoľko Dávidových mužov a zahynul aj Chetita Uriáš. Joáb poslal Dávidovi hlásenie o celkovom priebehu boja. Posla však poučil: „Keď podáš kráľovi správu o celkovom priebehu boja, kráľ sa môže nahnevať a spýtať sa ťa: ‚Prečo ste sa až natoľko priblížili k mestu? Nevedeli ste, že sa z hradieb strieľa? Kto zabil Jerubbešetovho syna Abimelecha? Nebola to žena, čo na neho zhodila z hradieb mlynský kameň, takže zahynul v Tébeci? Prečo ste sa teda priblížili k hradbám?‘ Vtedy povieš: ‚Tvoj služobník Chetita Uriáš zahynul.‘“ Posol odišiel a pri svojom príchode oznámil Dávidovi všetko, čo po ňom Joáb odkázal. Posol hlásil Dávidovi: „Tí muži mali nad nami prevahu a vyrazili proti nám do boja, no my sme ich zatlačili ku vchodu do brány. Lukostrelci strieľali z hradieb na tvojich služobníkov a niektorí z kráľových služobníkov zahynuli. Zahynul i tvoj služobník Chetita Uriáš.“ Dávid povedal poslovi: „Joábovi oznám: Netráp sa tým, lebo meč zasiahne toho či onoho. Zosilni svoj nápor na mesto a znič ho. Tak ho posmeľuj!“
Keď sa Uriášova žena dozvedela, že jej muž Uriáš zahynul, oplakávala ho. Keď uplynul čas smútku, dal ju Dávid doviesť do svojho paláca a stala sa jeho ženou. Potom mu porodila syna. Hospodinovi sa však Dávidov skutok nepáčil.