Druhá Samuelova 1:1-18

Po Šaulovej smrti sa Dávid vrátil ako víťaz nad Amalékmi a pobudol dva dni v Ciklagu. Na tretí deň prišiel nejaký muž zo Šaulovho tábora. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Prišiel k Dávidovi, vrhol sa na zem a poklonil sa mu. Dávid sa ho spýtal: „Odkiaľ prichádzaš?“ Odpovedal mu: „Utiekol som z izraelského tábora.“ Dávid mu povedal: „Vyrozprávaj mi, čo sa stalo.“ On odpovedal: „Ľud ušiel z boja, mnohí padli a zahynuli. Padol aj Šaul i jeho syn Jonatán.“ Dávid sa spýtal mladého posla, ktorý mu to oznámil: „Ako vieš, že Šaul i jeho syn Jonatán zahynuli?“ Mladý posol odpovedal: „Náhodou som sa ocitol v pohorí Gilbóa a videl som, ako sa Šaul opiera o svoju kopiju a vozy s jazdcami ho doháňajú. Keď sa obzrel, uvidel ma a zavolal ma. Ozval som sa: ‚Tu som.‘ Spýtal sa ma: ‚Kto si?‘ Odvetil som: ‚Som Amalék.‘ Prikázal mi: ‚Poď ku mne a doraz ma; zvíjam sa v kŕčoch, no ešte žijem.‘ Pristúpil som k nemu a zabil som ho. Vedel som totiž, že svoj pád neprežije. Potom som mu sňal z hlavy korunu a z ramena náramok; priniesol som to sem k svojmu pánovi.“ Dávid si nato roztrhol šaty. Podobne urobili aj všetci muži, čo boli s ním. Smútili, plakali a postili sa až do večera pre Šaula a jeho syna Jonatána, pre Hospodinov ľud a dom Izraela, pretože padli mečom. Nato sa spýtal Dávid mladého posla, ktorý mu priniesol správu: „Odkiaľ si?“ On odpovedal: „Som syn istého Amaléka, prisťahovalca.“ Dávid mu povedal: „Ako si sa opovážil dotknúť a zabiť Hospodinovho pomazaného?“ Dávid zavolal jedného z mládencov a rozkázal: „Poď sem a zabi ho.“ On sa oboril naňho a ten zomrel. Dávid povedal: „Nech vina za preliatu krv padne na tvoju hlavu, vlastné ústa ťa usvedčili, keď si povedal: ‚Ja som zabil Hospodinovho pomazaného.‘“ Dávid zaspieval nad Šaulom a Jonatánom žalospev. Júdovcom prikázal, aby sa ho naučili ako Pieseň o luku. Je napísaný v Knihe úprimného