V druhom roku vlády izraelského kráľa Joáša, Joacházovho syna, sa stal judským kráľom Joášov syn Amacja. Mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťdeväť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, pôvodom z Jeruzalema, sa volala Joaddán. Robil to, čo uznáva Hospodin za správne, svojmu praotcovi Dávidovi sa však nevyrovnal. Všetko robil tak ako jeho otec Joáš. Výšiny však nezmizli, ľud na nich stále obetoval a pálil tymian. Len čo mal kráľovstvo pevne v rukách, popravil svojich služobníkov, ktorí zabili kráľa, jeho otca. Synov tých vrahov však nevydal na smrť, podľa toho, čo je napísané v knihe Mojžišovho zákona, kde Hospodin prikazuje: „Otcovia nesmú byť vydaní na smrť pre synov ani synovia pre otcov, ale každý nech zomrie za vlastný hriech.“ V Soľnom údolí porazil desaťtisíc Edómčanov. V boji sa zmocnil Sely a premenoval ju na dnešný Jokteel.
Vtedy vypravil Amacja poslov k izraelskému kráľovi Joášovi, synovi Joacháza, syna Jehua, s odkazom: „Poď, zmeriame si sily!“ Izraelský kráľ Joáš odkázal judskému kráľovi Amacjovi: „Bodliak na Libanone vyzval libanonský céder: ‚Daj svoju dcéru môjmu synovi za ženu!‘ Prebehla tade divá zver, čo je na Libanone, a pošliapala bodliak. Po víťazstve nad Edómom ti vzrástla odvaha. Nabaž sa slávy a seď doma! Prečo si zahrávaš s nešťastím? Preto, aby si padol ty a Júda s tebou?“ Amacja však neposlúchol. Tak pritiahol izraelský kráľ Joáš. On i judský kráľ Amacja si zmerali sily pri Bét-Šemeši v Judsku. Júda však utrpel od Izraela porážku a každý zutekal do svojho stanu. Judského kráľa Amacju, syna Joáša, syna Achazju, izraelský kráľ Joáš v Bét-Šemeši zajal. Potom vnikol do Jeruzalema, kde strhol jeho hradby od Efrajimskej brány až po Nárožnú bránu v dĺžke štyristo lakťov. Pobral všetko zlato a striebro, všetky predmety, čo sa našli v Hospodinovom dome a v pokladniciach kráľovského paláca i rukojemníkov, a vrátil sa do Samárie.
Ostatné Joášove príbehy, to, čo vykonal, jeho hrdinstvo i ako bojoval proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. Keď sa Joáš uložil k svojim predkom, pochovali ho v Samárii pri izraelských kráľoch. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jarobeám.
Judský kráľ Amacja, syn Joáša, žil po smrti izraelského kráľa Joáša, syna Joacháza, ešte pätnásť rokov. Ostatné Amacjove príbehy sú zapísané v Kronike judských kráľov. Keď proti nemu zosnovali v Jeruzaleme sprisahanie, utiekol do Lachíša. Vyslali však ľudí do Lachíša a tam ho usmrtili. Potom ho previezli na koňoch a pochovali v Jeruzaleme, v Dávidovom meste, pri jeho predkoch. Nato vzal všetok judský ľud Azarju, ktorý mal šestnásť rokov, a ustanovil ho po jeho otcovi Amacjovi za kráľa. Keď sa kráľ Amacja uložil k svojim predkom, vybudoval Elat a znovu ho pripojil k Judsku.