Druhá kráľov 13:10-21

V tridsiatom siedmom roku vlády judského kráľa Joáša sa stal v Samárii na šestnásť rokov izraelským kráľom Joacházov syn Joáš. Robil, čo sa protiví Hospodinovi. Vôbec sa nevzdal hriechov Nebátovho syna Jarobeáma, ktorý zviedol na hriech Izrael, ale v nich pokračoval. Ostatné Joášove príbehy, všetko, čo vykonal, jeho hrdinstvo v boji proti judskému kráľovi Amacjovi, je zapísané v Kronike izraelských kráľov. Keď sa Joáš uložil k svojim predkom, zasadol na trón Jarobeám. Joáša pochovali v Samárii k izraelským kráľom. Keď Elizeus upadol do smrteľnej choroby, prišiel k nemu izraelský kráľ Joáš. Rozplakal sa nad ním a zvolal: „Otec môj, otec môj, vozy Izraela a jeho jazdci!“ Elizeus mu povedal: „Vezmi luk a šípy!“ Priniesol mu luk a šípy. Izraelskému kráľovi prikázal: „Napni luk!“ Keď to urobil, položil si Elizeus svoje ruky na ruky kráľove. Prikázal: „Otvor okno na východ!“ Otvoril. Elizeus nato: „Vystreľ!“ Vystrelil. Poznamenal: „Je to víťazný šíp Hospodina a šíp víťazstva nad Sýriou. Pripravíš Sýrčanom v Aféku zdrvujúcu porážku.“ Povedal ďalej: „Vezmi šípy!“ Keď ich vzal, prikázal izraelskému kráľovi: „Bodaj do zeme!“ Trikrát zabodol a prestal. Boží muž sa preto na neho nahneval a zvolal: „Mal si zabodnúť päť až šesťkrát. Spôsobil by si tým Aramu zdrvujúcu porážku. Takto iba tri razy porazíš Aram.“ Elizeus potom zomrel a pochovali ho. Nasledujúceho roku vtrhli moábski záškodníci do krajiny. Raz, keď mali práve kohosi pochovať, zbadali záškodnícky oddiel. Hodili toho človeka do Elizeovho hrobu a odišli. Len čo sa ten človek dostal do styku s Elizeovými kosťami, ožil a vzpriamil sa.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Druhá kráľov 13:10-21