Druhý Korinťanom 5:1-10

Vieme totiž, že keď bude stan nášho pozemského života strhnutý, máme príbytok od Boha, nie rukou zhotovený večný dom v nebesiach. Preto v tomto stane vzdycháme a túžime, aby sme boli zaodetí naším príbytkom z neba, a hoci tamten bude z nás vzatý, nebudeme nahí. Veď kým sme v tomto stane, vzdycháme pod ťarchou, a preto nechceme byť z neho zoblečení, ale zaodetí tým nebeským, aby tak život pohltil to, čo je smrteľné. Ten však, ktorý nás práve na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal Ducha ako závdavok. Sme teda vždy plní dôvery, i keď vieme, že kým sme doma v tele, sme vzdialení od Pána. Žijeme totiž z viery, nie z toho, čo vidíme. Sme však plní dôvery a chceme radšej odísť z tela a bývať u Pána. Preto či sme doma a či mimo domu, usilujeme sa, aby sme sa mu páčili. Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom, aby si každý odniesol odplatu podľa toho, čo vykonal, kým bol v tele — či dobré, alebo zlé.