Druhá kroník 34:1-33

Joziáš mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tridsaťjeden rokov vládol v Jeruzaleme. Robil to, čo uznáva Hospodin za správne. Chodil po cestách svojho praotca Dávida a neodklonil sa napravo ani naľavo. V ôsmom roku svojej vlády, ešte ako mladík, sa začal zaujímať o Boha svojho praotca Dávida a v dvanástom roku začal očisťovať Judsko a Jeruzalem od výšin, ašer, tesaných a liatych modiel. Za jeho prítomnosti zbúrali oltáre baalov, kadidlové oltáriky, ktoré boli na nich, posekal ašery, tesané a liate modly dolámal, rozdrvil a roztrúsil po hroboch tých, čo im obetovali. Kosti kňazov spálil na ich oltároch a tak očistil Judsko a Jeruzalem. V mestách Menaššeho, Efrajima, Šimeóna až po Naftaliho a v ich okolitých rumoviskách zbúral oltáre, ašery a tesané modly rozdrvil na prach. Na celom území Izraela povytínal všetky kadidlové oltáriky a vrátil sa do Jeruzalema. V osemnástom roku svojej vlády, po očistení krajiny a chrámu, vyslal Šafána, Acaljovho syna, veliteľa mesta Maaseju a kancelára Joácha, Joacházovho syna, opraviť dom Hospodina, svojho Boha. Keď prišli k veľkňazovi Chilkijovi, odovzdali peniaze, prinesené pre Boží dom, ktoré nazbierali leviti, strážcovia prahu, od Menaššeho, Efrajima i celého zvyšku Izraela, ako i od celého Júdu, Benjamína a obyvateľov Jeruzalema. Odovzdali ich dielovedúcim, ktorí mali dozor v Hospodinovom dome, a tí zas robotníkom zamestnaným v Hospodinovom dome na oprave poškodených častí chrámu. Z nich vyplácali tesárov a stavbárov, kupovali opracované kamene i drevo na krovy a hrady budov, ktoré judskí králi nechali spustnúť. Muži vykonávali prácu statočne. Jachat, Obadja, leviti z Merariovcov, Zecharja a Mešullám a leviti z Kohátovcov stáli nad nimi ako dozorcovia. Všetci leviti, čo ovládali hru na hudobných nástrojoch, dozerali na nosičov nákladov a boli predstavenými všetkým robotníkom pri rozličnej práci. Niektorí leviti boli zas pisármi, úradníkmi a vrátnikmi. Keď vynášali peniaze prinesené do Hospodinovho domu, objavil kňaz Chilkija knihu Hospodinovho zákona, vydaného prostredníctvom Mojžiša. Chilkija oznámil pisárovi Šafánovi: „V Hospodinovom dome som našiel knihu zákona.“ Chilkija odovzdal tú knihu Šafánovi, Šafán zaniesol knihu kráľovi a oznámil mu: „Tvoji služobníci vykonali všetko, čo mali nariadené. Vysypali peniaze, ktoré sa našli v Hospodinovom dome, a odovzdali ich dozorcom a robotníkom.“ Pisár Šafán ešte kráľovi podotkol: „Kňaz Chilkija mi odovzdal nejakú knihu.“ Potom z nej Šafán čítal pred kráľom. Keď kráľ počul slová zákona, roztrhol si šaty. Chilkijovi, Šafánovmu synovi Achikámovi, Michovmu synovi Abdónovi, pisárovi Šafánovi a kráľovmu služobníkovi Asajovi prikázal: „Choďte, dopytujte sa Hospodina na to, čo sa týka mňa i zvyšku Izraelitov a Júdovcov vzhľadom na obsah nájdenej knihy. Veď veľký je Hospodinov hnev, ktorý sa vylial na nás preto, že naši otcovia zanedbali jeho slovo a neriadili sa všetkým, čo stojí v tejto knihe.“ Vtedy odišiel Chilkija a kráľom určení ľudia k prorokyni Chulde, žene Šallúma, syna Tokhata, Chasrovho syna, šatniara. Bývala v druhej štvrti Jeruzalema. Hovorili s ňou v tomto zmysle. Povedala im: „Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: ‚Odkážte mužovi, ktorý vás ku mne poslal: Takto teda vraví Hospodin: Privodím pohromu na toto miesto a na jeho obyvateľov všetky kliatby, poznačené v knihe, z ktorej sa pred judským kráľom čítalo. Pretože ma opustili a pálili kadidlo iným bohom, aby ma každým svojím skutkom urážali, vyleje sa môj pálčivý hnev na toto miesto a nezhasne.‘ Judskému kráľovi, ktorý vás poslal dopytovať sa Hospodina, odkážte: ‚Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o slovách, ktoré si počul: Pretože sa ti obmäkčilo srdce, pokoril si sa pred Bohom, keď si počul jeho slová proti tomuto miestu a proti jeho obyvateľom, pokoril si sa predo mnou, roztrhol si si šaty a plakal si predo mnou, i ja som ťa vypočul,‘ znie výrok Hospodina. ‚Pripojím ťa k tvojim predkom, v pokoji ťa uložia do hrobu, takže neuzrieš všetku tú pohromu, čo privodím na toto miesto a na jeho obyvateľov.‘“ Podali o tom kráľovi správu. Kráľ dal zvolať všetkých starších Judska a Jeruzalema. Nato vystúpil do Hospodinovho domu kráľ i všetci muži Judska i obyvatelia Jeruzalema, kňazi, leviti a všetok ľud bez ohľadu na postavenie. Prečítal pred nimi nahlas všetky slová Knihy zmluvy, nájdenej v Hospodinovom dome. Potom si kráľ stal na svoje miesto a uzavrel pred Hospodinom zmluvu, že budú nasledovať Hospodina a zachovávať jeho prikázania, svedectvá a ustanovenia bez výhrad, celou bytosťou a plniť slová zmluvy, zapísané v tejto knihe. Zaviazal k tomu všetkých, čo boli v Jeruzaleme a na Benjamínovom území. Obyvatelia Jeruzalema konali podľa zmluvy Boha, Boha svojich otcov. Joziáš odstránil všetky ohavnosti zo všetkých krajov, čo patrili Izraelitom, a všetkým, čo bývajú v Izraeli, uložil povinnosť slúžiť Hospodinovi, svojmu Bohu. Kým žil, neodklonili sa od Hospodina, Boha svojich otcov.