Druhá kroník 18:2-34

Po niekoľkých rokoch zišiel k Achábovi do Samárie. Acháb obetoval na jeho počesť a pre jeho sprievod množstvo oviec a dobytka. Pritom ho navádzal na výpravu proti Ramót-Gileádu. Izraelský kráľ Acháb sa spýtal Jošafáta, judského kráľa: „Pôjdeš so mnou proti Ramót-Gileádu?“ Ten mu povedal: „Ja rovnako ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, pôjdeme spolu do vojny.“ Jošafát však navrhol izraelskému kráľovi: „Spýtaj sa najprv na Hospodinovo slovo.“ Nato izraelský kráľ zhromaždil prorokov, spolu štyristo mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do boja proti Ramót-Gileádu alebo to nechať tak?“ Povedali: „Choď, Boh ho vydá do moci kráľa.“ Jošafát sa však spýtal: „Nie je tu ešte nejaký Hospodinov prorok, na ktorého by sme sa obrátili o radu?“ Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Je tu ešte jeden, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli dopytovať Hospodina. Ja ho však nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy len zlé. Je to Jimlov syn Micha.“ Jošafát poznamenal: „Nepatrí sa tak kráľovi hovoriť.“ Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: „Priveď hneď Jimlovho syna Michu.“ Izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát sedeli každý na svojom tróne zaodiati v kráľovskom rúchu. Sedeli na humne pri vchode do Samárijskej brány a všetci proroci pred nimi prorokovali. Kenaanov syn Cidkija si zhotovil železné rohy a volal: „Takto vraví Hospodin: Nimi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.“ Tak prorokovali všetci proroci: „Vyraz proti Ramót-Gileádu. Budeš mať úspech, lebo Hospodin ho vydá do moci kráľa.“ Posol, ktorý šiel po Michu, ho prehováral: „Predpovede prorokov sú jednoznačne pre kráľa priaznivé. I tvoja predpoveď musí znieť ako jedného z nich. Predpovedaj úspech.“ Micha však povedal: „Akože žije Hospodin, budem hovoriť len to, čo mi povie môj Boh.“ Keď prišiel ku kráľovi, ten sa ho spýtal: „Micha, máme sa pustiť do boja proti Ramót-Gileádu, alebo to nechať tak?“ Odpovedal: „Choďte a budete mať úspech, padnú vám do rúk.“ Kráľ ho však zahriakol: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Hospodinovom mene hovoril iba pravdu?“ Ten na to: „Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce bez pastiera. Hospodin povedal: ‚Tí nemajú pána! Každý sa môže pokojne vrátiť domov.‘“ Izraelský kráľ povedal Jošafátovi: „Nevravel som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, ale zlé?“ Ten však pokračoval: „Preto čujte slovo Hospodina: Videl som Hospodina sedieť na tróne a celé nebeské vojsko mu stálo po pravici i ľavici. Hospodin sa spýtal: ‚Kto navedie izraelského kráľa Achába, aby šiel na výpravu a pri Ramót-Gileáde padol?‘ Odzneli rôzne návrhy. Tu predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: ‚Ja ho navediem.‘ Hospodin sa spýtal: ‚Čím?‘ Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Povedal: ‚Tebe sa ho podarí naviesť. Choď a urob to!‘ Ako vidno, Hospodin vložil teraz lživého ducha do úst týchto tvojich prorokov, kým on sám ti predpovedá nešťastie.“ Tu pristúpil Kenaanov syn Cidkija, udrel Michu po líci a povedal: „Kam odišiel odo mňa Hospodinov duch, aby hovoril s tebou?“ Micha odpovedal: „To uvidíš, keď budeš pobehávať z izby do izby, aby si sa skryl.“ Izraelský kráľ prikázal: „Chopte sa Michu a odveďte ho späť k veliteľovi mesta Amónovi a k princovi Joášovi. Zahláste: Takto prikazuje kráľ: ‚Strčte ho do žalára a chovajte ho najnutnejšou dávkou chleba a vody, kým sa šťastne nevrátim.‘“ Micha však povedal: „Keby si sa šťastne vrátil, nehovoril skrze mňa Hospodin.“ Pritom dodal: „Čujte to všetci ľudia!“ Keď sa izraelský kráľ a judský kráľ Jošafát vypravili proti Ramót-Gileádu, navrhol izraelský kráľ Jošafátovi: „Pustím sa do boja v prestrojení, ty si však svoj odev ponechaj.“ Izraelský kráľ sa prestrojil a tak šli do boja. Sýrsky kráľ prikázal veliteľom svojich bojových vozov: „Neútočte proti nízko či vysoko postavenému, ale jedine proti izraelskému kráľovi.“ Keď zbadali velitelia bojových vozov Jošafáta, mysleli si, že je to izraelský kráľ a zaútočili proti nemu. Vtedy Jošafát skríkol, Hospodin mu pomohol a Boh ich odpútal od neho. Len čo zbadali velitelia bojových vozov, že to nie je izraelský kráľ, nechali ho tak. Tu ktosi len tak voslep vystrelil z luku a zasiahol izraelského kráľa medzi spojovacie remence a brnenie. Ten prikázal vozatajovi: „Obráť sa a vyvez ma z bojiska, lebo som ranený.“ V ten deň sa boj proti Sýrčanom zostril, takže izraelský kráľ musel zostať vo voze až do večera a pri západe slnka skonal.