Prvá Samuelova 9:1-27

Z Benjamínovho kmeňa pochádzal istý muž menom Kíš. Bol synom Abíela, syna Ceróra, syna Bechorata, syna Afíacha. Tento zámožný Benjamínovec mal krásneho a statného syna Šaula. Nikto z Izraelitov sa mu v kráse nevyrovnal, každého totiž prevyšoval o hlavu. Šaulovmu otcovi Kíšovi sa raz stratili oslice. Kíš povedal synovi Šaulovi: „Vezmi so sebou niektorého z mládencov a choď tie oslice pohľadať.“ Tí pochodili Efrajimské pohorie i kraj Šališa, no nenašli ich. Prešli kraj Šaalím, ale bezvýsledne. Potom prešli územím Benjamína, ale márne. Keď sa dostali na územie Cúf, Šaul povedal svojmu mladému sluhovi, ktorý ho sprevádzal: „Mali by sme sa vrátiť, aby sa môj otec nestrachoval o nás viac ako o tie oslice.“ Ten mu však odvetil: „V tomto meste sa práve zdržiava Boží muž. Je to muž vážený a všetko, čo predpovie, sa určite splní. Zájdime ta, možno nás usmerní, kam máme ísť.“ Šaul povedal mládencovi: „Poďme teda! Čo prinesieme tomu mužovi? Chlieb z kapsy sa nám minul a Božiemu mužovi nemáme čo ponúknuť. Máme niečo pri sebe?“ Mládenec odpovedal Šaulovi: „Mám pri sebe štvrtinu strieborného šekla. Keď ju dám Božiemu mužovi, usmerní nás, kam máme ísť.“ Keď kedysi šiel niekto z Izraela hľadať Božie rozhodnutie, používal výraz: „Poďme k vidcovi!“ Dnešného proroka volali predtým videc. Šaul povedal svojmu mládencovi: „Dobre hovoríš, poďme k nemu.“ Tak prišli do mesta, kde býval Boží muž. Keď vystupovali po svahu do mesta, stretli dievčatá, ktoré šli po vodu. Spýtali sa ich: „Je tu videc?“ Odpovedali im: „Áno, je pred tebou. Len sa poponáhľaj, lebo práve dnes prišiel do mesta. Dnes má totiž ľud na výšine obetu s hostinou. Keď vojdete do mesta, musíte ho zastihnúť prv, než sa odoberie na výšinu k jedlu. Ľud totiž nebude jesť, kým on nepríde. Pozvaní budú jesť až potom, keď on požehná obetu. Len choďte, práve ho zastihnete.“ Tak vystúpili do mesta. Keď vchádzali do jeho stredu, šiel proti nim Samuel, ktorý sa poberal na výšinu. Deň pred príchodom Šaula zjavil Hospodin Samuelovi: „Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovho územia. Toho pomažeš za vojvodcu nad mojím izraelským ľudom. On ho vyslobodí z moci Filištíncov, lebo som zhliadol na svoj ľud a jeho volanie o pomoc preniklo až ku mne.“ Keď Samuel uvidel Šaula, naznačil mu Hospodin: „To je ten muž, o ktorom som sa zmienil, že bude vládnuť môjmu ľudu.“ Šaul pristúpil uprostred brány k Samuelovi a spýtal sa: „Povedz mi, prosím, kde tu býva videc?“ Samuel odpovedal Šaulovi: „Ja som videc. Vystúp predo mnou na výšinu. Dnes budete so mnou jesť, ráno ťa prepustím a oznámim ti všetko, čo máš na srdci. O oslice, čo sa ti pred tromi dňami stratili, sa už nestrachuj, lebo sa našli. Na koho však upiera Izrael všetky svoje túžby? Či nie na teba a na celý dom tvojho otca?“ Šaul však odvetil: „Som len Benjamínovec. Pochádzam z najmenšieho izraelského kmeňa a môj rod je najchatrnejší zo všetkých rodov Benjamínovho kmeňa. Ako len môžeš niečo také povedať?“ Potom Samuel priviedol Šaula i jeho sluhu, zaviedol ich do siene a usadil na čelné miesto. Pozvaných bolo okolo tridsať mužov. Samuel povedal kuchárovi: „Daj mi ten kus, čo som ti včera kázal odložiť u seba.“ Kuchár vytiahol stehno i s chvostom a predložil to Šaulovi. Samuel povedal: „Poslúž si tým, čo zostalo a jedz. To bolo schované pre teba na túto príležitosť odvtedy, ako som povedal: ‚Pozval som ľudí.‘“ V ten deň jedol Šaul so Samuelom. Keď zostúpili z výšiny do mesta, zhováral sa Samuel so Šaulom na streche. Včasráno za brieždenia zavolal Samuel Šaulovi na strechu: „Vstaň, vyprevadím ťa. Nato Šaul vstal a obaja, on i Samuel, vyšli von. Keď došli na koniec mesta, povedal Samuel Šaulovi: Pošli svojho sluhu pred nami. Ty však postoj na chvíľu, mám ti oznámiť Božie slovo.“