Prvá Samuelova 4:12-22

Akýsi Benjamínovec zbehol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šila. Mal roztrhnuté šaty a hlavu posypanú prachom. Keď ten muž prišiel, Eli práve sedel na stolci a sledoval cestu, lebo sa znepokojoval pre Božiu archu. Keď ten muž prišiel do mesta a oznámil, čo sa stalo, celé mesto zakvílilo. Keď Eli počul kvílenie, spýtal sa: „Čo je to za hluk?“ Muž pribehol a podal Elimu správu. Eli mal už deväťdesiatosem rokov. Oči mal zakalené a nevidel. Muž povedal Elimu: „Prichádzam priamo z bojiska, dnes som z neho ušiel.“ Eli sa ho spýtal: „Čo sa stalo, syn môj?“ Posol odvetil: „Izrael sa dal pred Filištíncami na útek a ľud utrpel ťažkú porážku. Obaja tvoji synovia, Chofni a Pinchás zahynuli a Božia archa padla za korisť.“ Len čo spomenul Božiu archu, Eli sa zvalil zo stolca chrbtom do brány, zlomil si väzy a skonal, lebo to bol starý a ťažký muž. Súdil Izrael štyridsať rokov. Jeho nevesta, Pinchásova žena, bola tehotná a blízko pôrodu. Keď počula správu o ukoristení Božej archy a o smrti svojho svokra i muža, zohla sa a porodila, lebo ju zastihli kŕče. Keď už zomierala, utešovali ju ženy, čo stáli nad ňou: „Neboj sa, veď si porodila syna.“ Ona však neodpovedala, ani si to nevšímala. Chlapcovi dala meno Ikabód. Povedala: „Sláva opustila Izrael.“ Vzali totiž Božiu archu a zomrel jej svokor i muž. Povedala: „Sláva odišla z Izraela, lebo ukoristili Božiu archu.“