Prvá Samuelova 26:5-25

Nato sa Dávid odobral na miesto, kde táboril Šaul. Uvidel miesto, kde sa uložil Šaul a veliteľ jeho vojska Abnér, syn Néra. Šaul ležal uprostred tábora a ľud táboril vôkol neho. Dávid oslovil Chetitu Achimelecha a Cerujinho syna a Joábovho brata Abišaja: „Kto zíde so mnou k Šaulovi do tábora?“ Abišaj odpovedal: „Ja pôjdem s tebou.“ Keď Dávid s Abišajom vnikli v noci k ľudu, Šaul ležal a spal uprostred tábora, kopiju mal zabodnutú do zeme blízko hlavy. Abnér a ľud ležali vôkol neho. Abišaj povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal do moci tvojho nepriateľa. Dovoľ teda, aby som ho jednou ranou pribodol kopijou na zem, druhý úder nemusím dať.“ Dávid však odvetil Abišajovi: „Neubližuj mu! Kto smie beztrestne napadnúť Hospodinovho pomazaného?“ Dávid dodal: „Akože žije Hospodin, len Hospodin ho môže zasiahnuť, a to tak, že zomrie prirodzenou smrťou alebo vytiahne do boja a v ňom zahynie. Nech ma chráni Hospodin, aby som napadol jeho pomazaného. Vezmi mu teraz kopiju, čo má pri hlave, i poľnú fľašu a odíďme!“ Dávid vzal kopiju a poľnú fľašu, čo mal Šaul pri hlave, a odišli. Nikto nič nevidel, nikto o tom nevedel a nikto sa nezobudil. Všetci spali, lebo Hospodin zoslal na nich tvrdý spánok. Potom prešiel Dávid na druhú stranu, zastal si na končiari vrchu v dostatočnej vzdialenosti od nich a zavolal na ľud a na Abnéra, Nérovho syna: „Abnér, odpovieš mi?“ Abnér odvetil: „Kto si, že voláš na kráľa?“ Dávid povedal Abnérovi: „Si predsa muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná! Prečo si nebdel nad svojím pánom, kráľom, keď ho ktosi z ľudu prišiel zabiť? Čo si urobil, to nie je dobré. Akože žije Hospodin, zaslúžite si smrť, lebo ste nebdeli nad svojím pánom, Hospodinovým pomazaným. Len sa pozri, kde je kráľova kopija a poľná fľaša, čo mal pri hlave!“ Šaul spoznal Dávida po hlase a spýtal sa: „Je to tvoj hlas, syn môj Dávid?“ Odpovedal: „Áno, môj hlas, môj pán a kráľ!“ Pokračoval: „Prečo môj pán prenasleduje svojho služobníka? Čoho som sa dopustil a čo zlé som spáchal? Nech si teraz môj pán a kráľ vypočuje slová svojho služobníka. Ak ťa proti mne popudil Hospodin, nech prijme láskavo vôňu obety. Ak to však boli ľudia, nech sú prekliati pred Hospodinom, lebo ma dnes vylúčili z účasti na Hospodinovom dedičstve, čím naznačili: ‚Choď si slúžiť iným bohom!‘ Nech moja krv teda neskropí zem ďaleko od Hospodina. Kráľ Izraela sa vybral hľadať jednu blchu tak, ako sa poľuje v horách na jarabicu.“ Šaul povedal: „Zhrešil som. Vráť sa, syn môj Dávid! Už ti neublížim, lebo si si dnes vážil môj život. Veru nerozvážne som konal a veľmi som sa mýlil.“ Dávid povedal: „Tu je kráľova kopija! Nech si niekto z mládencov príde po ňu. Hospodin odplatí každému za jeho spravodlivosť a vernosť. On ťa dnes vydal do mojej moci, no nechcel som napadnúť Hospodinovho pomazaného. Vedz, že ako som si dnes vážil tvoj život, tak si aj môj život váži Hospodin, ktorý ma vyslobodí z každej tiesne.“ Šaul povedal Dávidovi: „Buď požehnaný, syn môj Dávid! Svoj cieľ istotne dosiahneš.“ Dávid šiel potom svojou cestou a Šaul sa vrátil domov.