Prvá Samuelova 21:1-15

Nato sa Dávid pobral preč a Jonatán sa vrátil do mesta. Dávid prišiel do Nóbu ku kňazovi Achimelechovi. Achimelech vyšiel ustráchaný v ústrety Dávidovi a spýtal sa ho: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“ Dávid odvetil kňazovi Achimelechovi: „Kráľ ma niečím poveril. Povedal mi: ‚Nikto sa nesmie dozvedieť o tvojom poslaní, ktorým som ťa poveril.‘ Mládencov som oboznámil s miestom, kde sa so mnou stretnú. Máš teda dačo poruke? Daj mi päť chlebov alebo čo nájdeš.“ Kňaz odvetil Dávidovi: „Obyčajný chlieb nemám poruke, mám iba posvätný chlieb. Vyvarovali sa však mládenci aspoň styku so ženou?“ Dávid odpovedal kňazovi: „Už dávnejšie nemáme možnosť stýkať sa so ženou. Keď sme odchádzali na výpravu, telá mládencov boli sväté. Toto je síce iba bežná výprava, ale v tomto ohľade sú i dnes čistí.“ Nato mu kňaz dal predkladaný chlieb. Iného chleba tam totiž nebolo, okrem chlebov predkladaných pred Hospodina, ktoré sa v deň výmeny nahrádzali čerstvými. V ten deň tam bol v istej veci pred Hospodinom jeden zo Šaulových služobníkov, Edómčan Doég, vedúci spomedzi Šaulových pastierov. Dávid sa ešte spýtal Achimelecha: „Nemáš poruke nejakú kopiju alebo meč? Nevzal som si ani meč, ani nijakú zbraň, lebo kráľova záležitosť bola súrna.“ Kňaz povedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša, ktorého si zabil v údolí Ela. Je zavinutý do plášťa za efódom. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iného okrem neho tu niet.“ Dávid povedal: „Tomu sa nič nevyrovná. Daj mi ho!“ Dávid sa v ten deň dal pred Šaulom na útek a prišiel ku gatskému kráľovi Achíšovi. Achíšovi služobníci však povedali: „Je to predsa Dávid, kráľ krajiny. To jemu spievali pri tanci: ‚Šaul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.‘“ Dávid si vzal tie slová k srdcu a dostal strach z gatského kráľa Achíša. Zmenil pred nimi svoje správanie, a keď ho chceli chytiť, v ich rukách predstieral pomätenosť, čmáral na krídla brány a púšťal po brade sliny. Achíš povedal svojim služobníkom: „Vidíte predsa, že je pomätený. Prečo ste mi ho priviedli?