Prvá kráľov 14:21-31

Šalamúnov syn Rechabeám vládol v Judsku. Keď sa stal kráľom, mal štyridsaťjeden rokov. Sedemnásť rokov vládol v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vybral Hospodin spomedzi všetkých kmeňov Izraela, aby tam položil svoje meno. Jeho matka, Ammónčanka, sa volala Naama. Júda robil to, čo sa protivilo Hospodinovi a popudzoval ho viac než všetci jeho predkovia svojimi napáchanými hriechmi. Aj oni si zriaďovali výšiny, posvätné stĺpy a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. Aj zasvätení smilníci boli v krajine. Napodobňovali všetky ohavnosti národov, ktoré Hospodin vyhnal spred Izraela. V piatom roku Rechabeámovej vlády vytiahol egyptský kráľ Šišak proti Jeruzalemu. Pobral poklady Hospodinovho domu, poklady kráľovského paláca a vôbec všetko. Vzal i všetky zlaté štíty, ktoré zhotovil Šalamún. Kráľ Rechabeám ich nahradil bronzovými a zveril ich veliteľom telesnej stráže, ktorí strážili vchod do kráľovského paláca. Kedykoľvek kráľ vstupoval do Hospodinovho domu, telesní strážcovia ich nosili a zase ich odkladali na strážnicu. Ostatné Rechabeámove skutky a všetko, čo konal, je verne zapísané v Kronike judských kráľov. Po celý ten čas bola medzi Rechabeámom a Jarobeámom vojna. Rechabeám sa uložil k svojim predkom a pochovali ho v Dávidovom meste. Jeho matka, Ammónčanka, sa volala Naama. Po ňom sa stal kráľom Abijám.