Pokiaľ ide o mäso obetované modlám, vieme, že „všetci máme poznanie“. Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje. Ak si niekto myslí, že niečo už úplne spoznal, ešte to nepozná tak, ako treba. Ak však niekto miluje Boha, toho Boh pozná. Pokiaľ teda ide o to, či sa smie jesť mäso obetované modlám, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného. Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov —, no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho.
Lenže toto poznanie nemajú všetci. Niektorí sú až doteraz takí zvyknutí na modly, že jedia toto mäso ako obetované modlám, ich svedomie je slabé, a preto je poškvrnené. Pokrm nás však nepriblíži k Bohu. Ak nezjeme, nič nestrácame, ak zjeme, nič nezískavame. Dajte však pozor, aby táto vaša sloboda nebola slabým na prekážku. Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie nepovzbudí, aby aj on jedol mäso obetované modlám? A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie. Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi. Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem už nikdy jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil.