Prvý Korinťanom 14:1-25

Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali. Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajomstvá. Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje. Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev. Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev. Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením? Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja? Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra. Vo svete je predsa toľko druhov jazykov, a ani jeden nie je bez slov. Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzincom, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa. Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži cirkvi na rast. Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal. Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje vďakyvzdanie povedať: „Amen!“? Veď nevie, čo hovoríš. Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje. Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci; v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. V Zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. A jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, kým proroctvo je nie pre neveriacich, ale pre veriacich. Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete? Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali. Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: „Naozaj je Boh medzi vami!“