Lukáš 15:1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10

Do Ježišovej blízkosti často prichádzali výbercovia daní a ľudia zlej povesti, aby ho počúvali.

Farizeji a učitelia Zákona sa nad tým pohoršovali a vraveli: „S takou zberbou sa priatelí a sedáva s nimi za jedným stolom!“

Ježiš im na to odpovedal podobenstvom

„Keby niekto z vás mal sto oviec a jedna z nich by sa mu stratila, nepokúsil by sa ju nájsť? Nechá tých deväťdesiatdeväť pásť sa a pôjde hľadať tú stratenú, kým ju nenájde.

A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia

a radostne ju ponesie domov. Zavolá svojich priateľov i susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovečku!‘

Buďte si istí, že v nebi bude ešte väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy a obráti sa k Bohu, ako nad deväťdesiatimi deviatimi, ktorí si myslia, že je s nimi všetko v poriadku a nič ľutovať nemusia.“

„Alebo si predstavte ženu, ktorá má desať strieborných mincí a jedna sa jej doma niekde zakotúľa. Či nerozsvieti svetlo, nepovymetá všetky kúty a nebude hľadať dovtedy, kým ju nenájde?

A keď ju nájde, určite zavolá všetky svoje susedky a priateľky a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla svoju stratenú mincu!‘

A takú radosť majú aj anjeli v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý oľutuje svoje hriechy.“