Žalmy 50:1-23

Asafov žalm. Zvrchovaný Boh, Pán, prehovoril a vyzval zem od východu slnka až po jeho západ. Zo Siona plného nádhery zažiaril Boh; náš Boh prichádza a už nemlčí: pred ním je žeravý oheň a vôkol neho búrka mohutná. On nebo i zem volá z výšavy na súd nad svojím národom: „Zhromaždite mi mojich svätých, čo zmluvu so mnou spečatili obetou.“ A nebesia zvestujú jeho spravodlivosť, veď sudcom je sám Boh. „Počuj, ľud môj, chcem hovoriť; teba, Izrael, idem usvedčiť ja, Boh, čo tvojím Bohom som. Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou. Viac z tvojho domu býčky neprijmem ani capov z tvojich čried. Lebo mne patrí všetka lesná zver, tisícky horskej zveriny. Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli. Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu? Obetuj Bohu obetu chvály a Najvyššiemu svoje sľuby splň. A vzývaj ma v čase súženia: ja ťa zachránim a ty mi úctu vzdáš.“ No hriešnikovi Boh hovorí: „Prečo odriekaš moje príkazy a moju zmluvu v ústach omieľaš? Veď ty nenávidíš poriadok a moje slovo odmietaš. Keď vidíš zlodeja, pridávaš sa k nemu a s cudzoložníkmi sa spolčuješ. Zo svojich úst vypúšťaš zlo a klamstvá snuje tvoj jazyk. Vysedávaš si a ohováraš svojho brata, syna svojej matky potupuješ. Toto páchaš, a ja by som mal mlčať? Myslíš si, že ja som ako ty: teraz ťa obviňujem a hovorím ti to do očí. Pochopte to, vy, čo zabúdate na Boha; inak vás zahubím a nik vám nepomôže. Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu.“