Žalmy 41:1-13

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Blažený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán. Pán ho bude chrániť, zachová ho nažive, urobí ho šťastným na zemi a nevydá ho nepriateľom napospas. Na lôžku bolesti Pán mu pomoc poskytne, v chorobe sníme z neho všetku slabosť. Volám: „Pane, zmiluj sa nado mnou, uzdrav moju dušu, zhrešil som proti tebe.“ Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?“ A keď ma niekto navštívi, hovorí neúprimne, v srdci hromadí zlobu a potom odíde von a ohovára ma. Moji nepriatelia si šuškajú proti mne a zmýšľajú zle o mne: „Už ho prikvačila zlá choroba; a keď raz zaľahol, viac sa nepozbiera a nevstane.“ Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu. Ale ty, Pane, zmiluj sa nado mnou; pomôž mi vstať a ja im odplatím. Z toho poznám, že ma máš rád, ak môj nepriateľ už nezajasá nado mnou. Ty sa ma ujmeš, lebo som nevinný, a naveky ma postavíš pred svoju tvár.