Žalmy 35:1-28

Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú. Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc. Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“ Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel; nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje. Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu. Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy. Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci. Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“ Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený. Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil. Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne. Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov. Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“ Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou. Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“ Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa. Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“ Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.