Jób 38:19-30

Kadiaľ vedie cesta k svetla bydlisku, kde zas majú svoje miesto temnoty, aby si ich na ich panstvo zaviedol, akže poznáš chodník do ich domova? S nimi si sa zrodil, už to iste vieš, veď preveľký je počet tvojich dní. K zásobárňam snehu vari zašiel si, ľadovca si uzrel zásobárne tiež, ktoré uschoval som na deň pohromy, na deň veľkej bitky, vojny nemalej. Kdeže cesta je ta, hmly kde delia sa, po zemi sa šíri vietor východný? Ktože to vykopal ručaj prívalu, ktože cestu tobôž bleskom hromovým, nezaľudnenú zem dážď by zavlažil, tú púšť, na ktorej niet ani človeka, by zem spustošenú, sirú zavodnil, by zo stepi znovu vzišla travina? Kde dážď teda (svojho) otca má, alebo kto splodil rosy kvapôčky? Z čiehože lona to ľady vychodia, nebeská inovať, ktože splodil ju? Veď aj vody stvrdnú sťaby na kameň, takisto aj hĺbok stuhne hladina.

Bezplatné plány čítania a zamyslenia týkajúce sa Jób 38:19-30