Izaiáš 5:8-30

Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní. Počujem, Pane zástupov: „Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“ Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia efu urodí. Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno! Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia. Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu. Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú. I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia. Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým. Baránky sa tam budú pásť ako na svojej pastve a púšte boháčov cudzinci vyjedia. Beda tým, čo priťahujú vinu neprávosťou a pokutu vozovými povrazmi! Čo hovoria: „Nech sa náhli, nech urýchli svoje dielo, nechže uvidíme! Nech sa priblíži a príde rozhodnutie Svätého Izraelovho, nech ho spoznáme!“ Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým! Beda tým, čo sú vo vlastných očiach múdri a sami pred sebou rozumní! Beda hrdinom - v pití vína a silákom - v miešaní liehovín, ktorí za úplatok oslobodia zločinca a odnímu právo od spravodlivých! Preto ako plevu zožiera jazyk ohňa a seno scvŕka sa v plameni, bude ich koreň hnilobou a ich kvet odletí ako prach, lebo odmietli náuku Pána zástupov a výroku Svätého Izraelovho sa rúhali. Preto sa rozpálil Pánov hnev proti jeho ľudu, vystrel proti nemu svoju ruku a strestal ho, až sa triasli hory. Ich mŕtvoly boli sťa blato po uliciach. Tým všetkým nie je odvrátený jeho hnev a jeho ruka je ešte vystretá. I zdvihne znak národu zďaleka a zapíska mu až do končín zeme a hľa, príde náhle, honosne! Niet v ňom znaveného ani omdleného, nespí, ani nedrieme, pás jeho bedier sa nerozopne, ani remeň na obuvi neroztrhne. Jeho šípy sú ostré, všetky kuše napnuté, kopytá jeho koní sú ako kremeň a jeho kolesá ako víchrica. Rev má ako levica, reve ako levíčatá, ručí a uchytí korisť, odnesie a nik mu ju nevytrhne. V ten deň bude hučať nad ním ako hukot mora. Pozrie sa na zem a hľa, hustá tma a svetlo sa zotmie v jej mrákote!