1. Kráľov 14:21-31

Šalamúnov syn Roboam kraľoval v Júdsku. Roboam mal štyridsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a sedemnásť rokov kraľoval v Jeruzaleme, v meste, ktoré si vyvolil Pán zo všetkých izraelských kmeňov, aby tam položil svoje meno. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. A Júda robil, čo sa Pánovi nepáči. Hriechmi, ktorých sa dopúšťali, vzbudzovali jeho žiarlivosť väčšmi ako všetkým, čo popáchali ich otcovia. Aj oni si postavili výšiny, pomníky a ašery na každom vyššom kopci a pod každým zeleným stromom. Dokonca boli v krajine aj zasvätenci. Robili teda podľa všetkej ohavnosti národov, ktoré Pán vyhnal spred Izraelitov. V piatom roku kráľa Roboama pritiahol do Jeruzalema egyptský kráľ Sesak, zobral poklady Pánovho domu aj poklady kráľovského domu; zobral všetko. Zobral všetky zlaté štíty, ktoré dal zhotoviť Šalamún. Kráľ Roboam dal namiesto nich urobiť štíty kovové a dal ich do ochrany veliteľom bežcov, ktorí strážili vchod do kráľovského domu. A kedykoľvek išiel kráľ do Pánovho domu, bežci si ich vzali a potom ich zase dali späť do strážnice bežcov. Ostatok Roboamových dejín a všetko, čo urobil, je napísané v Knihe letopisov júdskych kráľov. Medzi Roboamom a Jeroboamom bola po všetky dni vojna. Potom sa Roboam uložil k svojim otcom a pochovali ho s jeho otcami v Dávidovom meste. Meno jeho matky bolo Náma, Amončanka. Namiesto neho sa stal kráľom jeho syn Abiam.