Obľúbené biblické verše z Genezis 37

Zdieľať

Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli.

Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty.

Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.

Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: „Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi slnko, mesiac a jedenásť hviezd.“

Jeho bratia preto na neho žiarlili, no jeho otec si to zapamätal.

Povedal im totiž: „Počúvajte, čo sa mi prisnilo: Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.“

Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!“

Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.

Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza majster snov!

Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.

Rúben im ďalej vravel: „Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky!“ Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.