On vidí, On vie, On sa staráSample

Čítanie: Lukáš 9, 1–17

SOAP: Lukáš 9, 16–17

Dvanásti apoštoli boli svedkami mnohých Ježišových zázrakov. Keď ich Ježiš vyslal, dal im moc a autoritu nad démonmi a chorobami a povedal im, aby hlásali Božie kráľovstvo a uzdravovali chorých. Apoštoli sa vrátili a oznámili všetko, čo urobili. Lukáš nepopisuje tieto detaily, ale hovorí, že ich misia spôsobila značný rozruch. Dokonca aj tetrarcha Herodes, ktorý zabil Jána Krstiteľa, chcel vedieť, kto je Ježiš.

Teraz pred nimi stál zástup hladných ľudí. Učeníci mali čerstvé skúsenosti s vykonávaním zázrakov v Kristovom mene, tak im Ježiš povedal: „Vy im dajte jesť.”

Keď Ježiš vysielal dvanástich, prikázal im, aby si so sebou nič nevzali: žiadne oblečenie navyše, žiadne jedlo, dokonca ani peniaze. Boli úplne závislí na Bohu a Jeho zaopatrení. Môžeme s istotou predpokladať, že Boh im poskytol všetko, čo na ceste potrebovali — dostatok jedla a zásob pre každého z nich na každý deň. Bez ohľadu na to, či k tomu došlo mimoriadnymi alebo obyčajnými prostriedkami, stále to bolo Božie zaopatrenie. A okrem toho, apoštoli uzdravovali chorých a robili zázraky. Verili v to, čo Ježiš dokáže urobiť prostredníctvom nich.

Keď po týchto udalostiach stáli pred Ježišom, ich viera zakolísala. Buď neverili, že by mohli urobiť niečo také veľké, alebo vykonanie zázraku jednoducho prenechali Ježišovi, pretože tam bol s nimi. Nedostatok viery im však zabránil v tom, aby ich Boh v tej chvíli naplno použil.

Ježiš však z milosti nedovolil, aby Mu strach alebo pochybnosti apoštolov zabránili obdarovať svoj ľud súcitom. Postaral sa o nich. Nakŕmil každého človeka v zástupe a Jeho učeníci sa nakoniec taktiež podieľali zázraku.

Tak ako môže Boh poskytnúť jedlo dvom ľuďom na ceste, tak sa môže rozhodnúť nasýtiť päťtisíc ľudí piatimi chlebmi a dvoma rybami. Každá odpoveď na modlitbu, bez ohľadu na to, aká je bezvýznamná, je stále od Boha nebies, ktorý sa skláňa, aby sa postaral o svoj ľud. Nemusíme si robiť starosti s tým, či je pre Boha ťažké alebo ľahké odpovedať na naše modlitby. To, čo je pre nás výnimočné, nie je pre Neho, Všemohúceho, žiadna veľká vec.