Isúso lyjá maró i parikirdia dre mangipén Devléske, rozdyja sykliaibnytkonénge i sykliaibnýtka dyné manušénge, savé sys bešté, i dová-pac' Jov kerdiá i mačhenca i dyjá kažnonéske, ci but, kon kamdiá. Kiéli saré manušá čalyne, Isúso phendiá Péskire sykliaibnytkonénge: “Keden koterá (kuski), savé jačnépe, sob (kaj) nisó te na xasjol.”