Logo ya YouVersion
Elilingi ya Boluki

San Lucas 2

2
Caꞌngaa Jesús a
1Ma̱an yoꞌ caꞌngaa Juan roꞌ, cayáán síí cuꞌna̱j Augusto síí nica̱j suun emperador, ne̱ caꞌneꞌ soꞌ suun rihaan nij síí ma̱n ta̱ranꞌ nij chumanꞌ rii taꞌngaꞌ soꞌ rihaan se vaa me rá soꞌ na̱xcaj soꞌ ꞌo̱ yanj documento no̱ se‑chuvi̱i ꞌo̱ ꞌo̱ nij yuvii̱ a. 2Ne̱ cayáán síí cuꞌna̱j Cirenio síí nica̱j suun gobernador uun chij rihaan estadó Siria ga̱a naxaga̱a̱ yanj yoꞌ a. 3Dan me se caꞌanj cunuda̱nj nij yuvii̱ chumanꞌ chiháán xi̱i nij soꞌ, ga̱a ne̱ naxaga̱a̱ yanj no̱ se‑chuvi̱i nij yuvii̱ yoꞌ a.
4Cavii síí cuꞌna̱j José chumanꞌ Nazaret chumanꞌ na̱j estadó Galilea, ne̱ caꞌanj soꞌ chumanꞌ Belén chumanꞌ na̱j estadó Judea a. Chumanꞌ caꞌngaa xi̱i soꞌ rey cuꞌna̱j David me Belén, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj José nda̱a Belén, cheꞌé se ꞌo̱ taꞌníí taꞌnij siꞌno̱ David me soꞌ a. 5Nica̱j soꞌ chana̱ cuꞌna̱j Mariá chana̱ a̱j guun ya̱ xca̱j soꞌ man, caꞌanj soꞌ cano̱ se‑chuvi̱i ro̱j soꞌ rihaan yanj a. Nu̱u̱ rque Mariá, 6ne̱ ga̱a caranꞌ ro̱j soꞌ Belén, ne̱ quisíj güii caꞌnga̱a̱ neꞌej a. 7Taj yan vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ caꞌnga̱a̱ neꞌej a̱ maꞌ. Dan me se da̱j doj rej ma̱n scúj vaa yaꞌnúj cara̱nꞌ ro̱j soꞌ a. Ne̱ cuchruj noꞌ neꞌej sno̱ꞌo taꞌníí noꞌ síí chava̱ꞌ a. Quiꞌyaj yanu̱ꞌ noꞌ man neꞌej, ne̱ caꞌnéé noꞌ man neꞌej rá rihoo yan nu̱u̱ coꞌyo̱o̱ chá scúj a.
Curuviꞌ se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij síí tumé matzinj a
8Dan me se mán síí tumé matzinj rej tacaan nichru̱nꞌ yáj tuꞌva chumanꞌ Belén, ne̱ nicunꞌ taꞌa̱j nij soꞌ xeꞌ tumé nij soꞌ daán nij soꞌ rej nii̱ a. 9Ga̱a ne̱ ta̱j niꞌyo̱n curuviꞌ ꞌo̱ se‑mo̱zó Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihaan nij soꞌ, ne̱ cuchuguu̱n uxrá nu̱ꞌ anica̱j man nij soꞌ, quiꞌyaj Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ, ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ a. 10Ga̱a ne̱ cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij soꞌ a:
―Se̱ cuchuꞌviꞌ soj maꞌ. Cuno̱ soj á. Caꞌnáꞌ ꞌu̱nj nata̱ꞌ ꞌu̱nj ꞌo̱ nana̱ sa̱ꞌ rihaan soj cheꞌé rasu̱u̱n quiꞌya̱j gu̱un niha̱ꞌ uxrá rá nimán ta̱ranꞌ nij yuvii̱ na̱nj ado̱nj. 11ꞌO̱ se cuanꞌ me se caꞌngaa ꞌo̱ Síí Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun chumanꞌ chiháán rey cuꞌna̱j David, ne̱ neꞌej yoꞌ roꞌ, me Síí Caꞌnéé Yaꞌanj, ne̱ Si̱j Qui̱ꞌnij Raꞌa man níꞌ me soꞌ ado̱nj. 12Na̱nj vaa queneꞌe̱n soj se vaa ya̱ caꞌmij rihaan soj a. Caꞌa̱nj nij soj chumanꞌ Belén, ne̱ nari̱ꞌ soj ꞌo̱ neꞌej guun yanu̱ꞌ, ne̱ nu̱u̱ soꞌ rá rihoo chá xcuu coꞌyo̱o̱, ne̱ soꞌ me Síí Qui̱ꞌnij Raꞌa man níꞌ a ―da̱nj cataj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij síí tumé matzinj a.
13Dan me se nu̱ꞌ navij caꞌmii se‑mo̱zó Yaꞌanj ga̱ nij soꞌ, ga̱a ne̱ veé ma̱an orá dan curuviꞌ ri̱i̱ uxrá doj nij se‑mo̱zó Yaꞌanj uún, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii nij soꞌ cheꞌé Yaꞌanj, cataj nij soꞌ a:
14Niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ veꞌé vaa Yaꞌanj, cata̱j nij síí ma̱n xta̱ꞌ,
ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimán nij yuvii̱ si̱j sa̱ꞌ nimán ma̱n rihaan chumii̱ a,
taj nij se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij síí tumé matzinj a.
15Dan me se quinanꞌ nij se‑mo̱zó Yaꞌanj xta̱ꞌ, ga̱a ne̱ cataj nij síí tumé matzinj rihaan tuviꞌ nij soꞌ a:
―Caꞌa̱nj níꞌ nda̱a Belén queneꞌe̱n níꞌ da̱j guun se vaa cataj xnaꞌanj Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ rihaan níꞌ á ―taj nij soꞌ rihaan tuviꞌ nij soꞌ a.
16Yo̱o caꞌanj nij soꞌ, ne̱ dan me se nu̱ꞌ cuchiꞌ nij soꞌ, ne̱ nu̱ꞌ nariꞌ nij soꞌ man Mariá ga̱ José, ne̱ nariꞌ nij soꞌ man neꞌej, nu̱u̱ neꞌej rá rihoo a. 17Dan me se ga̱a queneꞌen nij síí tumé matzinj man neꞌej, ga̱a ne̱ cataj xnaꞌanj nij soꞌ nana̱ caꞌnéé Yaꞌanj rihaan nij soꞌ cheꞌé neꞌej rihaan Mariá ga̱ José do̱ꞌ, rihaan nij síí ma̱n nichru̱nꞌ do̱ꞌ a. 18Ga̱a ne̱ caráyaꞌa̱nj cunuda̱nj yuvii̱ cuno nana̱ caꞌmii nij síí tumé matzinj yoꞌ a. 19Ne̱ Mariá me se caꞌnéé noꞌ cunuda̱nj nana̱ yoꞌ nimán noꞌ, ne̱ nuchruj ra̱a̱ noꞌ cheꞌé nana̱ yoꞌ a. 20Dan me se quinanꞌ nij síí tumé matzinj, ne̱ cataj nij soꞌ se vaa niꞌndaj ya̱ sa̱ꞌ vaa Yaꞌanj cheꞌé nu̱ꞌ nana̱ cuno nij soꞌ do̱ꞌ, cheꞌé nu̱ꞌ se vaa queneꞌen nij soꞌ do̱ꞌ a. ꞌO̱ se ase vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Yaꞌanj rihaan nij soꞌ roꞌ, veé da̱nj vaa guun a.
Caxríj ro̱j ni̱ca̱ José neꞌej ston Yaꞌanj a
21Cachén ꞌo̱ tu̱nj güii ga̱a ne̱ cutaꞌ nii taꞌngaꞌ nee̱ man neꞌej, ne̱ JESÚS cuꞌna̱j neꞌej, quiꞌyaj nii, nda̱a vaa cataj xnaꞌanj se‑mo̱zó Yaꞌanj ga̱a ataa nayo̱n soꞌ rque Mariá a.
22Cachén vi̱j chiha̱a̱ (40) güii, ga̱a ne̱ quisíj güii cunu̱u sa̱ꞌ ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Cheꞌé dan nica̱j ro̱j soꞌ man neꞌej caꞌanj ro̱j soꞌ nuvií noco̱o ya̱nj chumanꞌ Jerusalén, ne̱ caxríj ro̱j soꞌ neꞌej ston Yaꞌanj a. 23ꞌO̱ se Danj Yaꞌanj taj se vaa da̱j a̱ taꞌníí nij yuvii̱ israelitá síí chava̱ꞌ gu̱un siꞌyaj Yaꞌanj, ne̱ cheꞌé dan quiꞌyaj ro̱j soꞌ da̱nj a. 24Dan me se caꞌanj ro̱j soꞌ rque̱ ro̱j soꞌ xcuu rihaan Yaꞌanj nda̱a vaa taj stucua̱nj Síí ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ a. Caꞌve̱e rque̱ yuvii̱ vi̱j chaꞌaa̱n caꞌve̱e rque̱ yuvii̱ vi̱j culuj caꞌve̱e, taj Danj Yaꞌanj a.
25Dan me se cayáán ꞌo̱ chii nga̱ cuꞌna̱j Simeón chumanꞌ Jerusalén a. Si̱j vaa nica̱ nimán me soꞌ, ne̱ si̱j noco̱ꞌ uxrá man Yaꞌanj me uún soꞌ, ne̱ quisíj queꞌe̱e̱ yoꞌ naꞌvi̱j uxrá soꞌ se vaa ti̱nanii Yaꞌanj man nij yuvii̱ israelitá rihaan sayuun a. Ya̱nj Nimán Yaꞌanj nimán soꞌ, 26ne̱ a̱j tihaa̱n Nimán Yaꞌanj man soꞌ se vaa se̱ caviꞌ soꞌ nda̱a se a̱j queneꞌe̱n ya̱ soꞌ man Síí Caꞌne̱j Yaꞌanj Si̱j ꞌNi̱j Raꞌa man níꞌ Ti̱nanii man Yuvii̱ rihaan Sayuun a. 27Dan me se güii cuchiꞌ ro̱j ni̱ca̱ José chumanꞌ Jerusalén me se cataj xnaꞌanj Nimán Yaꞌanj rihaan Simeón se vaa caꞌa̱nj soꞌ nuvií noco̱o, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj soꞌ catúj soꞌ rej ya̱nj nuvií noco̱o a. Ga̱a ne̱ catúj ro̱j ni̱ca̱ José ga̱ neꞌej cheꞌé se guun rá ro̱j soꞌ quiꞌya̱j ro̱j soꞌ nda̱a vaa taj stucua̱nj Yaꞌanj a. 28Ga̱a ne̱ táá raꞌa̱ Simeón neꞌej, ne̱ veꞌé uxrá caꞌmii soꞌ cheꞌé Yaꞌanj a. Ne̱ nihánj me nana̱ caꞌmii soꞌ a:
29Señor, síí noco̱o doj mé so̱ꞌ a.
Quisíj ya̱ nana̱ cataꞌ tuꞌvá so̱ꞌ rihanj,
ne̱ cheꞌé dan caꞌve̱e cavi̱j ya̱j,
ne̱ ga̱a̱ xe̱j nimanj na̱nj ado̱nj.
30Queneꞌen rihanj man síí caꞌnéé so̱ꞌ man ti̱nanii man núj rihaan sayuun,
31ne̱ queneꞌe̱n yuvii̱ ma̱n da̱j a̱ chumanꞌ se vaa caꞌnaꞌ soꞌ quiꞌyáá so̱ꞌ na̱nj á.
32Ase vaa yaꞌan chuguu̱n ga̱a̱ soꞌ
ti̱haa̱n soꞌ stucua̱nj so̱ꞌ rihaan nij yuvii̱ yaníj,
ne̱ sa̱ꞌ uxrá caꞌmi̱i̱ nii cheꞌé núj,
se‑chuma̱nꞌ so̱ꞌ si̱j israelitá,
quiꞌya̱j uún soꞌ na̱nj ado̱nj,
taj Simeón rihaan Yaꞌanj a.
33Caráyaꞌa̱nj ro̱j ni̱ca̱ José snana̱ Simeón se vaa caꞌmii soꞌ cheꞌé neꞌej, 34ne̱ cachíín niꞌya̱j Simeón rihaan Yaꞌanj se vaa quiꞌya̱j Yaꞌanj se lu̱j ga̱ ro̱j ni̱ca̱ José a. Ga̱a ne̱ cataj soꞌ rihaan Mariá a:
―Ni̱ꞌyaj so̱ꞌ á. Cuneꞌ Yaꞌanj man neꞌej nihánj cheꞌé rej cavi̱i̱ sa̱ꞌ uxrá queꞌe̱e̱ tuviꞌ níꞌ si̱j israelitá, quiꞌya̱j soꞌ, tza̱j ne̱ queꞌe̱e̱ tuviꞌ níꞌ tuna̱, quiꞌya̱j uún soꞌ ado̱nj. Dan me se caꞌnéé Yaꞌanj man soꞌ cheꞌé rej xca̱j yuvii̱ cuentá cheꞌé Yaꞌanj, tza̱j ne̱ caꞌmi̱i̱ chiꞌi̱i̱ nii ni̱ꞌyaj nii man soꞌ ado̱nj. 35Ne̱ xa̱ꞌ so̱ꞌ, tza̱j ne̱ nano̱ ndoꞌo rá nimán ma̱ꞌán so̱ꞌ cheꞌé se vaa quira̱nꞌ soꞌ vaa güii na̱nj á. Dan me se caꞌve̱e xca̱j níꞌ cuentá da̱j vaa nimán queꞌe̱e̱ uxrá yuvii̱, quiꞌya̱j soꞌ ado̱nj ―taj Simeón rihaan Mariá a.
36Ne̱ yáán ꞌo̱ vichij cuꞌna̱j Ana, ne̱ níí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj me noꞌ, ne̱ taꞌníí síí cuꞌna̱j Fanuel me noꞌ, ne̱ noꞌ me níí noco̱ꞌ xꞌneꞌ síí cuꞌna̱j Aser síí cayáán ga̱a naá a. Xcaj chii man noꞌ ga̱a naá, ne̱ nica̱j tuviꞌ ro̱j soꞌ chi̱j yoꞌ, ga̱a ne̱ caviꞌ nica̱ noꞌ, 37ne̱ quináj noꞌ ne maꞌa̱n noꞌ, ne̱ quisíj noꞌ nda̱a caꞌa̱nj chiha̱a̱ caꞌa̱nj (84) yoꞌ ga̱a caꞌngaa neꞌej cuꞌna̱j Jesús a. ꞌO̱ cayáán noꞌ rej ya̱nj nuvií noco̱o, ne̱ nuvi̱i niga̱nꞌ caráj gue̱e̱ noꞌ rihaan Yaꞌanj, tocoꞌ noꞌ xꞌnaa man maꞌa̱n noꞌ ne̱ cachíín niꞌya̱j noꞌ a. 38Ma̱an orá caꞌmii Simeón cheꞌé neꞌej roꞌ, veé ma̱an orá dan va̱j vichij cuꞌna̱j Ana rej ya̱nj nuvií noco̱o, ne̱ cataj noꞌ guun niꞌya̱j níꞌ rihaan Yaꞌanj cheꞌé neꞌej, ne̱ cataj xnaꞌanj noꞌ cheꞌé neꞌej rihaan nij yuvii̱ ma̱n naꞌvi̱j güii ti̱nanii Yaꞌanj man nij síí ma̱n Jerusalén rihaan sayuun a.
Canica̱j ro̱j ni̱ca̱ José quinanꞌ ro̱j soꞌ tucuá ro̱j soꞌ a
39Dan me se ga̱a quisíj quiꞌyaj ro̱j ni̱ca̱ José se vaa taj stucua̱nj Moisés, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j soꞌ estadó Galilea a. Quinanꞌ ro̱j soꞌ chiháán ro̱j soꞌ nda̱a chumanꞌ Nazaret a. 40Cachij neꞌej guun soꞌ síí nucua̱j, ne̱ doj a̱ guun cu̱u raa̱ xnii, ne̱ quiꞌyaj uxrá Yaꞌanj se lu̱j ga̱ soꞌ a.
Caꞌmii Jesús rihaan nij síí naquiꞌyaj cu̱u stucua̱nj Moisés ga̱a me Jesús xnii a
41Daj a̱ yoꞌ caꞌanj ro̱j rej Jesús chumanꞌ Jerusalén ga̱a canuû Chaꞌanj Pascuá, 42ese da̱nj vaa tucuáán noco̱ꞌ nij síí israelitá a. Dan me se ga̱a quisíj Jesús chuvi̱j yoꞌ, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j ni̱i soꞌ chaꞌanj ga̱ rej soꞌ a. 43Cachén chaꞌanj, ga̱a ne̱ quinanꞌ ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ, tza̱j ne̱ xnii roꞌ, quináj Jerusalén, ne̱ ne queneꞌe̱n ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ se vaa quináj xnii a̱ maꞌ. 44Nanꞌ xnii ga̱ tuviꞌ ro̱j soꞌ, rá ro̱j soꞌ, ne̱ cheꞌé dan caꞌanj ro̱j soꞌ a. Ga̱a ne̱ rej tiꞌnuu guun cheꞌe̱ ro̱j soꞌ nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii rihaan tuviꞌ ro̱j soꞌ, 45tza̱j ne̱ ne nari̱ꞌ ro̱j soꞌ man xnii a̱ maꞌ. Cheꞌé dan nanica̱j uún ro̱j soꞌ caꞌanj ro̱j soꞌ Jerusalén, ne̱ nanoꞌ uxrá ro̱j soꞌ man xnii a. 46Quisíj vaꞌnu̱j güii nanoꞌ ro̱j soꞌ man xnii, ga̱a ne̱ caꞌanj ro̱j soꞌ rej ya̱nj nuvií noco̱o rej ma̱n nij síí naquiꞌyaj cu̱u stucua̱nj Moisés a. Ne̱ ma̱an dan yáán xnii nanó xre̱j xnii nana̱ aꞌmii nij soꞌ, ne̱ xnáꞌanj xnii nana̱ cu̱u man nij soꞌ, 47ne̱ caráyaꞌa̱nj da̱j a̱ nij síí cuno nana̱ caꞌmii xnii, ese si̱j nica̱j uxrá cuentá me xnii, ne̱ sa̱ꞌ uxrá caꞌmii xnii, rá nij soꞌ a. 48Ne̱ caráyaꞌa̱nj ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ ga̱a queneꞌen ro̱j soꞌ se vaa yáán xnii scaꞌnúj nij sij a. Ga̱a ne̱ cataj nii soꞌ rihaan soꞌ a:
―Ne chiha̱nꞌ quiꞌyáá di̱ꞌ man núj, maan rej. Xca̱j di̱ꞌ cuentá á. Nanó ndoꞌo rá réé di̱ꞌ do̱ꞌ, nanó ndoꞌo rá ꞌu̱nj do̱ꞌ, quiꞌyáá di̱ꞌ, cheꞌé se nuvi̱i nanoꞌ núj mán di̱ꞌ, rej ―taj nii soꞌ rihaan soꞌ a.
49Tza̱j ne̱ cataj Jesús rihaan ro̱j soꞌ a:
―Taj cheꞌé nano̱ꞌ ro̱j so̱j manj maꞌ. Me cheꞌé ne neꞌen ro̱j so̱j se vaa no̱ xcúún ꞌu̱nj qui̱ꞌyáj se‑su̱u̱n Réj ga̱ ―taj xnii rihaan ro̱j ni̱ca̱ ro̱j soꞌ a.
50Tza̱j ne̱ ne queneꞌe̱n ro̱j soꞌ me se me raj cata̱a snana̱ xnii a̱ maꞌ.
51Dan me se nanij Jesús quinanꞌ soꞌ nda̱a chumanꞌ Nazaret ga̱ ro̱j soꞌ, ne̱ ꞌo̱ ya̱nj uno sa̱ꞌ soꞌ rihaan ro̱j soꞌ a. Ne̱ ꞌo̱ nuû rá Mariá nu̱ꞌ nda̱a vaa guun a. 52Dan me se cachij Jesús, ne̱ doj a̱ nica̱j soꞌ nana̱ cu̱u do̱ꞌ, doj a̱ cunuu xca̱a̱n soꞌ do̱ꞌ, doj a̱ caranꞌ rá Yaꞌanj niꞌya̱j Yaꞌanj man soꞌ do̱ꞌ, doj a̱ caranꞌ rá yuvii̱ uún niꞌya̱j yuvii̱ man soꞌ do̱ꞌ na̱nj ado̱nj.

Currently Selected:

San Lucas 2: trc

Tya elembo

Kabola

Copy

None

Olingi kobomba makomi na yo wapi otye elembo na baapareyi na yo nyonso? Kota to mpe Komisa nkombo