©+℗ ŠTÚDIO NÁDEJ, n.o. 2016; © text Slovenská biblická spoločnosť 2015. MADE IN SLOVAKIA. Všetky práva výrobcov a vlastníkov autorských práv k dielu sú vyhradené.

Slovak Ecumenical Bible

<div class="version vid464 iso6393slk" data-vid="464" data-iso6393="slk">
 <div class="book bkGEN">
 <div class="chapter ch8" data-usfm="GEN.8">
 <div class="label">8</div><div class="s1">Koniec potopy</div><div class="p"> 1Boh si spomenul na Noacha, na v&#353;etku div&#250; zver a v&#353;etok dobytok, ktor&#253; bol s n&#237;m v kor&#225;be; Boh zoslal na zem vietor a voda opad&#225;vala.#Gn 19,29; 30,22; Lk 1,54 2Zatvorili sa aj &#382;riedla prahlbiny a nebesk&#233; uz&#225;very; zastavil sa aj d&#225;&#382;&#271; z neba. 3Voda, &#269;o pritekala a odtekala, str&#225;cala sa zo zeme a po stop&#228;&#357;desiatich d&#328;och jej ub&#250;dalo. 4V siedmom mesiaci, v sedemn&#225;sty de&#328; tohto mesiaca, zastal kor&#225;b na pohor&#237; Araratu.#2Kr&#318; 19,37; Iz 37,38; Jer 51,27 5Voda ustupovala a opad&#225;vala a&#382; do desiateho mesiaca. V prv&#253; de&#328; desiateho mesiaca sa objavili kon&#269;iare vrchov. 6Ke&#271; uplynulo &#353;tyridsa&#357; dn&#237;, Noach otvoril na kor&#225;be okno, ktor&#233; urobil, 7a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, k&#253;m voda na zemi nevyschla.#1Kr&#318; 17,4; J&#243;b 38,41; M&#250;d 14,6 8Vypustil aj holubicu, aby zistil, &#269;i vody z povrchu zeme u&#382; ubudlo.#&#381; 55,7; Mt 3,16; 10,16 9No ke&#271; nena&#353;la miesto, kde by jej noha spo&#269;inula, vr&#225;tila sa k nemu do kor&#225;bu. Na celej zemi bola e&#353;te voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do kor&#225;bu. 10Po&#269;kal e&#353;te &#271;al&#353;&#237;ch sedem dn&#237; a znova vypustil z kor&#225;bu holubicu. 11Podve&#269;er sa k nemu vr&#225;tila a v zob&#225;ku priniesla &#269;erstv&#253; olivov&#253; l&#237;stok. Noach spoznal, &#382;e voda zo zeme ust&#250;pila. 12&#268;akal e&#353;te &#271;al&#353;&#237;ch sedem dn&#237; a vypustil holubicu, no t&#225; sa k nemu u&#382; nevr&#225;tila. 13V &#353;es&#357;stoprvom roku, v prvom mesiaci, v prv&#253; de&#328; mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu kor&#225;bu, pozrel sa von a videl, &#382;e povrch zeme je u&#382; such&#253;. 14V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy de&#328; mesiaca, zem bola such&#225;.</div><div class="p"> 15Boh prehovoril k Noachovi: 16&#8222;Vyjdi z kor&#225;bu so svojou &#382;enou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami.#Gn 12,1; Joz 3,17 17Vyve&#271; v&#353;etky druhy &#382;ivo&#269;&#237;chov, ktor&#233; s&#250; s tebou: vt&#225;ctvo, dobytok a v&#353;etky plazy, &#269;o sa hm&#253;ria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a mno&#382;ili sa na zemi.&#8220;#Gn 1,22; 9,1 18Vy&#353;iel teda Noach, s n&#237;m jeho synovia, jeho &#382;ena, jeho nevesty, 19v&#353;etky zvierat&#225;, v&#353;etky plazy, v&#353;etky vt&#225;ky, v&#353;etko, &#269;o sa h&#253;be na zemi, pod&#318;a svojich rodov, to v&#353;etko vy&#353;lo z kor&#225;bu. 20Potom Noach postavil olt&#225;r Hospodinovi, vzal zo v&#353;etk&#233;ho &#269;ist&#233;ho dobytka i z &#269;ist&#253;ch vt&#225;kov a priniesol spa&#318;ovan&#233; obety na olt&#225;r.#Gn 12,7; Rim 12,1 21Hospodin poc&#237;til pr&#237;jemn&#250; v&#244;&#328;u a povedal si: &#8222;U&#382; nikdy pre &#269;loveka neprek&#318;ajem zem, lebo zm&#253;&#353;&#318;anie &#318;udsk&#233;ho srdca je od mladosti n&#225;klonn&#233; na zl&#233;. Preto u&#382; nikdy nevyhub&#237;m v&#353;etky &#382;iv&#233; bytosti, ako som to urobil.#Gn 6,5; Lv 1,9; &#381; 58,4; Ez 16,19; Sir 44,18; Ef 5,2; Flp 4,18</div><div class="q"> 22K&#253;m bude trva&#357; zem, sejba ani &#382;atva,</div><div class="q">chlad ani hor&#250;&#269;ava, leto ani zima,</div><div class="q">de&#328; ani noc neprestan&#250;.&#8220;#Jer 33,20; Jk 5,7</div>
 </div>
 </div>
</div>

Slovenský ekumenický preklad, 4. opravené vydanie, 2017. © Slovenská biblická spoločnosť

Boh si spomenul na Noacha, na všetku divú zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe; Boh zoslal na zem vietor a voda opadávala. Zatvorili sa aj žriedla prahlbiny a nebeské uzávery; zastavil sa aj dážď z neba. Voda, čo pritekala a odtekala, strácala sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch jej ubúdalo. V siedmom mesiaci, v sedemnásty deň tohto mesiaca, zastal koráb na pohorí Araratu. Voda ustupovala a opadávala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili končiare vrchov. Keď uplynulo štyridsať dní, Noach otvoril na korábe okno, ktoré urobil, a vypustil krkavca; ten odlietal a prilietal, kým voda na zemi nevyschla. Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu zeme už ubudlo. No keď nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. Na celej zemi bola ešte voda. Vystrel ruku, chytil holubicu a vzal ju do korábu. Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil z korábu holubicu. Podvečer sa k nemu vrátila a v zobáku priniesla čerstvý olivový lístok. Noach spoznal, že voda zo zeme ustúpila. Čakal ešte ďalších sedem dní a vypustil holubicu, no tá sa k nemu už nevrátila. V šesťstoprvom roku, v prvom mesiaci, v prvý deň mesiaca, voda na zemi vyschla. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. V druhom mesiaci, v dvadsiaty siedmy deň mesiaca, zem bola suchá.
Boh prehovoril k Noachovi: „Vyjdi z korábu so svojou ženou, so svojimi synmi a so svojimi nevestami. Vyveď všetky druhy živočíchov, ktoré sú s tebou: vtáctvo, dobytok a všetky plazy, čo sa hmýria na zemi, aby sa pohybovali po zemi, plodili sa a množili sa na zemi.“ Vyšiel teda Noach, s ním jeho synovia, jeho žena, jeho nevesty, všetky zvieratá, všetky plazy, všetky vtáky, všetko, čo sa hýbe na zemi, podľa svojich rodov, to všetko vyšlo z korábu. Potom Noach postavil oltár Hospodinovi, vzal zo všetkého čistého dobytka i z čistých vtákov a priniesol spaľované obety na oltár. Hospodin pocítil príjemnú vôňu a povedal si: „Už nikdy pre človeka neprekľajem zem, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetky živé bytosti, ako som to urobil.
Kým bude trvať zem, sejba ani žatva,
chlad ani horúčava, leto ani zima,
deň ani noc neprestanú.“

Höre Genezis 8