YouVersion Logo
Search Icon

San Marcos 4

4
Nanó Jesús cuentó cheꞌé ꞌnúú trigó tixꞌnuu̱ ꞌo̱ soꞌ a
1Ga̱a ne̱ caꞌanj Jesús tuꞌva na laguaná, ne̱ guun cheꞌe̱ soꞌ tucuꞌyón soꞌ snana̱ soꞌ rihaan yuvii̱ a. Ne̱ dan me se caꞌnaꞌ ri̱i̱ ndoꞌo yuvii̱ rihaan soꞌ, ne̱ cheꞌé dan cavii soꞌ rque ꞌo̱ rihoo chéé rihaan na, ne̱ caꞌanj ca̱yáán soꞌ rque rihoo yoꞌ, ne̱ canicunꞌ nij yuvii̱ rihaan yoꞌóó tuꞌva na laguaná yoꞌ a.
2Ga̱a ne̱ tucuꞌyón soꞌ stucua̱nj soꞌ man nij yuvii̱, nanó ndoꞌo soꞌ cuentó rihaan nij soꞌ, ne̱ dan me se cataj soꞌ rihaan nij soꞌ a:
3―Cuno̱ soj caꞌmi̱j á: Dan me se curiha̱nj ꞌo̱ síí me rá ti̱xꞌnuu̱ ꞌnúú trigó, 4ne̱ cayuu do̱j ꞌnúú trigó yoꞌ rá chrej, ne̱ caꞌnaꞌ xtâj chá nu̱ꞌ xtâj man ꞌnúú trigó yoꞌ na̱nj ado̱nj. 5Ne̱ ꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yoꞌóó ta̱j rihaan yuvej a. Cheꞌé dan cuaj xraꞌ stanj leꞌe̱j a. 6Veé dan, ne̱ quisíj güii, ne̱ cuchrii naa̱ leꞌe̱j, quiꞌyaj naán, cheꞌé se ne caꞌve̱e caꞌa̱nj ni̱j yáá naa̱ leꞌe̱j yoꞌ a̱ maan ado̱nj. 7Ne̱ ꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu scaꞌnúj coj tanj, ne̱ dan me se yo̱o ndoꞌo cachij coj tanj, ne̱ quiriꞌ nu̱ꞌ naa̱ leꞌe̱j, quiꞌyaj coj tanj yoꞌ, ne̱ ne cavi̱i̱ sa̱ꞌ naa̱ yoꞌ a̱ maan ado̱nj. 8Ne̱ ꞌó taꞌa̱j ꞌnúú trigó yoꞌ roꞌ, cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ, ne̱ naa̱ yoꞌ roꞌ, cachij sa̱ꞌ a. Dan me se taꞌa̱j coj cavii ico̱ chi̱ꞌ (30) ya̱ ꞌnúú do̱ꞌ, ꞌó taꞌa̱j coj cavii vaꞌnu̱j chiha̱a̱ (60) ꞌnúú do̱ꞌ, ꞌó taꞌa̱j coj cavii cientó ꞌnúú do̱ꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
9Ga̱a ne̱ cataj uún soꞌ a:
―Sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj á ―taj Jesús a.
Veé da̱nj quisíj cuentó nanó Jesús a.
Nataꞌ Jesús me cheꞌé nanó ndoꞌo soꞌ cuentó rihaan nij yuvii̱ a
10Ga̱a ne̱ ga̱a quináj maꞌa̱n soꞌ ga̱ nij síí chéé ga̱ soꞌ do̱ꞌ, chuvi̱j nij síí cuneꞌ soꞌ caꞌa̱nj nata̱ꞌ snana̱ soꞌ do̱ꞌ, xnáꞌanj nij soꞌ man soꞌ cheꞌé nij cuentó nanó soꞌ rihaan nij yuvii̱ a. 11Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Xa̱ꞌ soj, tza̱j ne̱ tihaán ꞌu̱nj nana̱ sa̱ꞌ yuve̱ rihaan soj cheꞌé da̱j vaa uun chij Yaꞌanj ado̱nj. Tza̱j ne̱ rihaan ꞌó nij yuvii̱ me se ina̱nj cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n nanoj, 12cheꞌé yan:
Ni̱ꞌyaj nij soꞌ,
tza̱j ne̱ se̱ queneꞌen nij soꞌ maꞌ.
Ne̱ atúj nana̱ xréé nij soꞌ,
tza̱j ne̱ se̱ xcaj nij soꞌ cuentá a̱ maꞌ.
ꞌO̱ se naꞌvej uxrá rá nij soꞌ ca̱nica̱j nimán nij soꞌ
ne̱ güe̱j cacunꞌ xráá nij soꞌ a̱ maan ado̱nj
―taj Jesús a.
Nataꞌ Jesús cheꞌé se vaa me raj cata̱a cuentó cheꞌé ꞌnúú trigó yoꞌ a
13Ga̱a ne̱ cataj uún Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Ne neꞌen soj me se me raj cata̱a cuentó nihánj naꞌ. Asa̱ꞌ caꞌve̱e xca̱j soj cuentá cheꞌé ꞌó nij cuentó, rá soj ga̱.
14’Dan me se síí tixꞌnuu̱ ꞌnúú trigó roꞌ, soꞌ me síí nataꞌ snana̱ Yaꞌanj ado̱nj. 15Ne̱ ase vaa ꞌnúú cayuu rá chrej quiꞌyaj síí tixꞌnuu̱ ꞌnúú roꞌ, da̱nj vaa taꞌa̱j nij síí uno snana̱ Yaꞌanj a. Uno nij soꞌ do̱j tzínꞌ, ne̱ nu̱ꞌ ꞌnaꞌ Síí Chre̱e, ne̱ aꞌnéj Síí Chre̱e snana̱ Yaꞌanj nana̱ catúj nimán nij soꞌ a.
16’Ne̱ vaa taꞌa̱j ꞌnúú trigó cayuu rihaan yoꞌóó ta̱j rihaan yuvej uún, ne̱ ase vaa nij síí uno snana̱ Yaꞌanj vaa yoꞌ, ne̱ cuaj uun niha̱ꞌ rá nij soꞌ canoco̱ꞌ nij soꞌ nana̱ yoꞌ a. 17Tza̱j ne̱ ataa xca̱j sa̱ꞌ nij soꞌ cuentá, ne̱ ga̱a uun cheꞌe̱ yuvii̱ ꞌyaj yuvii̱ sayuun man nij soꞌ cheꞌé nana̱ noco̱ꞌ nij soꞌ, ne̱ cuaj tanáj nij soꞌ nana̱ yoꞌ na̱nj ado̱nj.
18’Ne̱ ase vaa nij ꞌnúú trigó cayuu scaꞌnúj coj tanj roꞌ, da̱nj vaa ꞌó taꞌa̱j nij yuvii̱ uún, ne̱ dan me se uno nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj, 19tza̱j ne̱ nanó ndoꞌo rá nij soꞌ cheꞌé se ma̱n rihaan chumii̱ nihánj, ne̱ me ndoꞌo rá nij soꞌ quiꞌya̱j canaán nij soꞌ saꞌanj, dan tihaꞌ yuꞌunj nij soꞌ man maꞌa̱n nij soꞌ cheꞌé saꞌanj, ne̱ me maꞌa̱n ꞌó nij rasu̱u̱n nanoꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ cheꞌé dan tanáj xco̱ nij soꞌ snana̱ Yaꞌanj, ne̱ ne ꞌyaj nij soꞌ se sa̱ꞌ a̱ maꞌ.
20’Ne̱ ꞌnúú trigó cayuu rihaan yoꞌóó sa̱ꞌ roꞌ, ase vaa síí uno snana̱ Yaꞌanj vaa yoꞌ, ne̱ uun niha̱ꞌ rá soꞌ uno soꞌ nana̱ yoꞌ, ne̱ nuu sa̱ꞌ nimán soꞌ rihaan Yaꞌanj a. Ne̱ sa̱ꞌ ꞌyaj taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ doj ꞌyaj ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ, ne̱ sa̱ꞌ uxrá doj ꞌyaj ꞌó taꞌa̱j nij soꞌ uún na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
Veé da̱nj quisíj nana̱ caꞌmii Jesús cheꞌé cuentó yoꞌ a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé agaꞌ yaꞌan a
21Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Nuviꞌ a̱ ꞌó síí achrón yaꞌan raa̱ agaꞌ yaꞌan, ne̱ axríj yuve̱ soꞌ agaꞌ rque chrúún do̱ꞌ, rque camá do̱ꞌ maꞌ. Tana̱nj utaꞌ nii agaꞌ yaꞌan rej xta̱ꞌ ado̱nj. 22Dan me se vaa nana̱ cu̱u yuve̱ cuano̱, tza̱j ne̱ vaa güii quiꞌya̱j Yaꞌanj se vaa queneꞌe̱n yuvii̱ nana̱ yoꞌ a. Vaa nana̱ aráán rihaan soj cuano̱, tza̱j ne̱ vaa güii ti̱haa̱n Yaꞌanj nana̱ yoꞌ a. 23Sese ta̱j yuꞌuj xréé soj, ne̱ cuno̱ soj nana̱ nihánj á ―taj Jesús a.
24Ne̱ cataj uún soꞌ rihaan nij soꞌ a:
―Nuchru̱j ra̱a̱ soj nana̱ caꞌmij nihánj na̱nj á. Sese rquee̱ uxrá soj nari̱ꞌ soj nana̱ nihánj, ne̱ ra̱cuíj ndoꞌo Yaꞌanj man soj nari̱ꞌ soj nana̱ cu̱u na̱nj ado̱nj. 25ꞌO̱ se síí nariꞌ nda̱a vaa me raj cata̱a nana̱ roꞌ, doj a̱ nari̱ꞌ uún soꞌ, quiꞌya̱j Yaꞌanj na̱nj ado̱nj. Ne̱ síí naꞌvej rá nari̱ꞌ sa̱ꞌ nda̱a vaa me raj cata̱a nana̱ roꞌ, tana̱nj caꞌne̱e̱ Yaꞌanj do̱j snana̱ Yaꞌanj a̱j nariꞌ soꞌ rá soꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé naa̱ a
26Ga̱a ne̱ cataj Jesús a:
―Dan me se ase vaa achij naa̱ trigó cuchruj ꞌo̱ snóꞌo roꞌ, da̱nj vaa uun chij Yaꞌanj, ne̱ snóꞌo yoꞌ roꞌ, cunô soꞌ ꞌnúú rihaan yoꞌóó, 27ne̱ otoj soꞌ rej nii̱, ne̱ naxaga̱a̱ soꞌ, ne̱ da̱nj ꞌyaj soꞌ da̱j a̱ güii, ne̱ dan me se xraꞌ naa̱ leꞌe̱j, ne̱ achij yoꞌ, ne̱ ne neꞌen uxrá snóꞌo asa̱ꞌ aꞌvee ꞌyaj yoꞌ da̱nj a̱ maꞌ. 28Achij maꞌa̱n naa̱ trigó rihaan yoꞌóó, ne̱ dan me se asino ya̱a̱n xraꞌ naa̱, ga̱a ne̱ anó lej naa̱, ga̱a ne̱ xíj míí naa̱ a. 29Ga̱a ne̱ ga̱a quisíj ꞌnúú trigó xráá naa̱, ne̱ aꞌnéé snóꞌo man nij síí quiri̱i̱ naa̱ na̱nj á. ꞌO̱ se quisíj tiempó quiri̱i̱ nii naa̱ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
Nanó Jesús cuentó cheꞌé caân cuêj mostazá xlá a
30Ga̱a ne̱ cataj uún Jesús a:
―Da̱j vaa uun chij Yaꞌanj, rá soj ga̱. Me se naquiꞌya̱j níꞌ ga̱ yoꞌ ga̱. 31Dan me se ase vaa achij caân cuêj mostazá xlá roꞌ, da̱nj ga̱a̱ yoꞌ ado̱nj. Dan me se axríj nii caân yoꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ caân yoꞌ me caân leꞌe̱j nii doj rihaan cunuda̱nj nij caân ma̱n rihaan chumii̱ nihánj a. 32Tza̱j ne̱ ga̱a axríj nii caân yoꞌ rihaan yoꞌóó, ne̱ achij caân yoꞌ, ne̱ xi̱j doj vaa coj yoꞌ rihaan cunuda̱nj nij coj axríj nii, ne̱ xca̱a̱n ndoꞌo vaa raꞌa cuêj yoꞌ, ne̱ aꞌvee ꞌyaj nij xtâj va̱j rej xta̱ꞌ saca̱ꞌ nij xoꞌ raa̱ cuêj yoꞌ, ne̱ aráán cachu̱nꞌ xráá nij xoꞌ, ꞌyaj cuêj mostazá xlá yoꞌ na̱nj ado̱nj ―taj Jesús a.
Nataꞌ Marcos me cheꞌé ina̱nj cuentó nanó Jesús rihaan nij yuvii̱ a
33Dan me se queꞌe̱e̱ cuentó vaa da̱nj cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n nanó Jesús rihaan nij yuvii̱, nataꞌ soꞌ snana̱ Yaꞌanj, nda̱a vaa guun nucua̱j nij yuvii̱ cuno̱ nij yuvii̱ a. 34Ma̱an ina̱nj cuentó cheꞌé nij rasu̱u̱n nanó Jesús rihaan nij yuvii̱, tza̱j ne̱ rihaan maꞌa̱n nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ me se taj xnaꞌanj soꞌ cheꞌé nij cuentó yoꞌ a.
Caꞌneꞌ Jesús suun rihaan na do̱ꞌ, rihaan nana̱ do̱ꞌ, se vaa cunu̱u dínj yoꞌ a
35Ga̱a ne̱ rej tiꞌnuu güii yoꞌ me se cataj Jesús rihaan nij síí tucuꞌyón snana̱ soꞌ a:
―Caꞌa̱nj níꞌ nda̱a ꞌó níchrej tuꞌva na laguaná á ―taj soꞌ a.
36Ga̱a ne̱ nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús me se caꞌanj rihoo nu̱u̱ nij soꞌ ga̱ Jesús, quiꞌyaj nij soꞌ, ne̱ quináj nij yuvii̱ ri̱i̱ tuꞌva na laguaná, ne̱ vaa doj nij rihoo va̱j ga̱ nij soꞌ a. 37Ga̱a ne̱ cavii uxrá nana̱ yuva̱a̱ rihaan na laguaná, ne̱ quinaa̱n ndoꞌo rihaan na, ne̱ catúj uxrá na rque rihoo yoꞌ, ne̱ da̱j doj cara̱a nu̱ꞌ rque rihoo, quiꞌya̱j na a. 38Ne̱ Jesús me se na̱j soꞌ rej sihu̱u̱ rihoo, ne̱ ꞌni̱j raa̱ soꞌ yatzéj ꞌni̱j raa̱, otoj soꞌ a. Ga̱a ne̱ narii nij síí tucuꞌyón snana̱ Jesús nej rihaan Jesús, ne̱ cataj nij soꞌ a:
―Nihánj me se da̱j doj cavi̱ꞌ níꞌ, maestro, ne̱ me cheꞌé ne rihuun rá so̱ꞌ ga̱ ―taj nij soꞌ a.
39Ga̱a ne̱ canicunꞌ caya̱ Jesús, ne̱ nucua̱j caꞌmii soꞌ rihaan nana̱, ne̱ cataj soꞌ rihaan na laguaná a:
―Ga̱a̱ dínj rihaan so̱ꞌ, ne̱ se̱ quinaán so̱ꞌ maꞌ ―taj soꞌ a.
Ga̱a ne̱ nu̱ꞌ canicunꞌ nana̱, ne̱ cunuu dínj rihaan na laguaná yoꞌ, quiꞌyaj Jesús na̱nj ado̱nj.
40Ga̱a ne̱ cataj Jesús rihaan nij soꞌ a:
―Me cheꞌé chuꞌviꞌ ndoꞌo nimán soj ga̱. Ataa cuchuma̱n sa̱ꞌ rá soj ni̱ꞌyaj soj manj naꞌ ―taj soꞌ a.
41Ga̱a ne̱ cuchuꞌviꞌ ndoꞌo nij soꞌ, ne̱ xnáꞌanj nij soꞌ man tuviꞌ nij soꞌ a:
―Da̱j si̱j me síí nihánj ga̱. Nda̱a nana̱ do̱ꞌ, nda̱a na do̱ꞌ, uno aꞌmii soꞌ asunj ―taj nij soꞌ a.

Currently Selected:

San Marcos 4: trc

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in