Matúš 27:27-66

Vtedy vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili okolo neho celú kohortu. Vyzliekli ho a obliekli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a nasadili mu ju na hlavu. Do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, kráľ Židov!“ Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli mu plášť a obliekli mu jeho šaty. Potom ho odviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili niesť Ježišov kríž. Tak prišli na miesto zvané Golgota, to znamená Lebka, a dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď to ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. Potom si posadali a strážili ho tam. Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ Spolu s ním vtedy ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava a druhého zľava. Tí, čo tade prechádzali, rúhali sa mu, potriasali hlavami a hovorili: „Ty, čo zbúraš chrám a za tri dni ho postavíš! Zachráň sám seba, ak si Syn Boží, a zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť! Je kráľ Izraela, nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho! Dúfal v Boha, nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád! Veď povedal: ‚Som Boží Syn!‘“ Takisto ho potupovali aj zločinci, ktorí boli ukrižovaní spolu s ním. Od šiestej hodiny nastala tma po celej zemi, až do deviatej hodiny. Okolo deviatej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Éli, Éli, lema sabachthani?“, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, povedali: „Ten volá Eliáša.“ Jeden z nich hneď odbehol a vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Nechaj to, nech vidíme, či ho Eliáš príde zachrániť.“ Ale Ježiš znova zvolal mocným hlasom a vypustil ducha. A hľa, chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol, zem sa triasla a skaly pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých boli vzkriesené. A keď vyšli z hrobov po jeho vzkriesení, prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko, čo sa dialo, veľmi sa preľakli a povedali: „Toto bol naozaj Boží Syn!“ Zobďaleč sa prizerali mnohé ženy, ktoré nasledovali Ježiša z Galiley a obsluhovali ho. Bola medzi nimi Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Jozefova matka, i matka Zebedejových synov. Keď sa zvečerilo, prišiel bohatý človek z Arimatie menom Jozef, ktorý bol tiež Ježišovým učeníkom. Zašiel k Pilátovi a poprosil ho o Ježišovo telo. Vtedy Pilát rozkázal, aby mu ho vydali. Jozef vzal telo, zavinul ho do čistého plátna a uložil vo svojom novom hrobe, ktorý si vytesal v skale. Ku vchodu do hrobu privalil veľký kameň a odišiel. Bola tam Mária Magdaléna a iná Mária; sedeli oproti hrobu. Na druhý deň po prípravnom dni sa zhromaždili veľkňazi a farizeji k Pilátovi a povedali: „Pane, spomenuli sme si, že ten zvodca, kým ešte žil, povedal: ‚Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.‘ Rozkáž teda zabezpečiť hrob až do tretieho dňa, aby neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu, že bol vzkriesený z mŕtvych. A tak posledný blud bude horší ako prvý.“ Pilát im povedal: „Máte stráž, choďte a strážte ho, ako viete.“ Tak odišli a zabezpečili hrob: zapečatili kameň a postavili stráž.