Lukáš 16:1-13

A svojim učeníkom povedal: „Bol bohatý človek, ktorý mal správcu majetku. Toho obvinili, že mu rozhadzuje majetok. Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to o tebe počúvam? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo už nemôžeš byť ďalej správcom.‘ Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma pán zbavuje správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď budem pozbavený správcovstva.‘ Po jednom k sebe volal dlžníkov svojho pána. Prvého sa spýtal: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘ Ten odpovedal: ‚Sto batov oleja.‘ Povedal mu: ‚Vezmi si svoj úpis, sadni si a rýchlo napíš päťdesiat.‘ Potom sa opýtal iného: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ Odpovedal: ‚Sto kórov pšenice.‘ Tomu povedal: ‚Vezmi si svoj úpis a napíš osemdesiat.‘ Pán pochválil nepoctivého správcu, že si počínal prezieravo. Veď voči seberovným sú synovia tohto sveta prezieravejší, než synovia svetla. Aj ja vám hovorím: Robte si priateľov pomocou nespravodlivej mamony, aby vás, keď sa raz pominie, prijali do večných príbytkov. Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše? Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.“