Lukáš 12:13-59

Ktosi zo zástupu mu povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ On mu odpovedal: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozhodcu medzi vami?“ A pokračoval: „Dajte pozor a vyvarujte sa akejkoľvek chamtivosti po nadbytku! Lebo život človeka nezávisí od jeho majetku a hojnosti.“ A potom im povedal toto podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole hojnú úrodu. Rozmýšľal a hovoril si: ‚Čo urobím? Veď nemám kam pozvážať úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Urobím toto: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie. Tam potom uložím všetko obilie i svoj majetok a poviem si: Duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?‘ Tak bude s každým, kto zhŕňa poklady pre seba, a nie je bohatý v Bohu.“ A svojim učeníkom povedal: „Preto vám hovorím: Nerobte si starosti o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete. Veď život je viac ako pokrm a telo viac ako odev. Pozrite sa na havrany! Nesejú ani nežnú. Nemajú ani komoru, ani stodolu, a Boh ich živí. O čo viac ste vy ako vtáky! A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o lakeť? Ak teda nemôžete ani to najmenšie, prečo ste ustarostení o ostatné? Zamyslite sa nad ľaliami, ako rastú. Nenamáhajú sa ani nepradú. Hovorím vám, že ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak, ako jedna z nich. Keď teda Boh na poli takto oblieka trávu, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr sa postará o vás, maloverní! Ani vy sa teda neumárajte otázkami, čo budete jesť a čo budete piť. Nebuďte utrápení! Veď toto všetko zháňajú národy tohto sveta. Váš Otec predsa vie, že to potrebujete. Hľadajte však jeho kráľovstvo a toto sa vám pridá. Neboj sa, maličké stádo, lebo sa zapáčilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Predajte, čo máte, a rozdajte ako almužnu! Urobte si mešce, ktoré sa nezoderú, nevyčerpateľný poklad v nebi, kde sa zlodej nedostane a kde moľ neničí. Lebo kde je váš poklad, tam bude aj vaše srdce. Majte bedrá opásané a lampy zažaté! Buďte podobní ľuďom, ktorí čakajú na svojho pána, keď sa vráti zo svadby, aby mu otvorili hneď, ako príde a zaklope. Blahoslavení sú sluhovia, ktorých pán nájde bdieť. Amen, hovorím vám: Opáše sa, posadí ich k stolu, pristúpi a bude ich obsluhovať. Či príde pred polnocou alebo až nad ránom a nájde ich bdieť, sú blahoslavení. Uvedomte si predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ Peter mu povedal: „Pane, toto podobenstvo hovoríš iba nám alebo aj všetkým?“ Pán mu odpovedal: „Kto je teda verný a rozumný správca, ktorého pán ustanovil nad svojimi služobníkmi, aby im načas dával určenú stravu? Blahoslavený sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde robiť tak. Pravdivo vám hovorím: Ustanoví ho nad celým svojím majetkom. Ale keby si ten sluha vo svojom srdci povedal: ‚Môj pán mešká a nechodí,‘ a začal by biť sluhov a slúžky, jesť, piť a opíjať sa, pán toho sluhu príde v deň, keď to nečaká, a v hodinu, o ktorej sa nenazdá. Rozpoltí ho a dá mu podiel s nevernými. Ten sluha, ktorý poznal vôľu svojho pána, no nepripravil sa a neplnil jeho vôľu, bude veľmi bitý. Ten však, ktorý ju nepoznal a urobil by niečo, čo si zaslúži bitku, bude menej bitý. Od každého, kto mnoho dostal, bude sa mnoho žiadať. Od toho, komu veľa zverili, budú aj viac žiadať. Oheň som prišiel vrhnúť na zem. A čo chcem? Len aby už vzbĺkol! Krstom mám byť pokrstený a ako je mi úzko, kým sa to nestane! Myslíte si, že som prišiel darovať na zemi pokoj? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.“ Potom povedal zástupom: „Keď zbadáte na západe vystupovať oblak, hneď hovoríte, že príde lejak. A býva to tak. A keď veje južný vietor, hovoríte, že bude horúčava. A býva. Pokrytci, vzhľad zeme a neba viete rozoznať. Ako to, že neviete rozoznať terajší čas? Prečo sami od seba neviete posúdiť, čo je spravodlivé? Keď ideš so svojím protivníkom pred vrchnosť, usiluj sa s ním cestou pokonať, aby ťa nezavliekol k sudcovi. Lebo sudca ťa vydá drábovi a dráb ťa uvrhne do väzenia. Hovorím ti: Nevyjdeš odtiaľ, kým nevrátiš aj poslednú drobnú mincu.“