Jozua 9:1-27

Keď sa to dopočuli všetci králi, ktorí bývali za Jordánom, na pohorí aj na Nížine, na celom pobreží Veľkého mora smerom na Libanon: Chetiti, Amorejčania, Kanaánčania, Perizzejci, Chivviji a Jebúseji, zhromaždili sa, aby spoločne bojovali proti Jozuovi a Izraelu. Keď obyvatelia Gibeónu počuli, čo urobil Jozua s Jerichom a s Ajom, použili úskok: opatrili sa stravou, na osly naložili staré vrecia a staré, otrhané a poplátané kožené mechy na víno, obuli si starú poplátanú obuv a obliekli si staré šaty. Všetok chlieb, ktorým sa zásobili, zoschol a rozmrvil sa. Takto išli k Jozuovi do tábora v Gilgále a povedali jemu aj Izraelitom: „Prišli sme z ďalekej krajiny, uzavrite s nami zmluvu.“ Izraeliti povedali Chivvijom: „Azda bývate medzi nami, ako môžeme s vami uzavrieť zmluvu?“ Títo však odpovedali Jozuovi: „Sme tvojimi služobníkmi.“ Jozua sa ich opýtal: „Kto ste a odkiaľ prichádzate?“ Odpovedali mu: „Z ďalekej krajiny prichádzajú tvoji služobníci pre meno Hospodina, tvojho Boha, lebo sme počuli správu o ňom, o všetkom, čo urobil v Egypte, a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom za Jordánom: chešbónskemu kráľovi Sichónovi a bášanskému kráľovi Ógovi v Aštaróte. Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: Naberte si potravy na cestu, choďte im naproti a povedzte im: My sme vaši služobníci, uzavrite teraz s nami zmluvu. Toto je náš chlieb. Z domu sme si ho vzali na cestu teplý, keď sme sa vybrali k vám, a teraz sa pozrite, zoschol a rozmrvil sa. Toto sú naše kožené mechy na víno. Keď sme si ich napĺňali, boli nové. Pozrite, sú potrhané. Naše šaty a obuv sú zodraté od príliš dlhej cesty.“ Izraelskí muži vzali z ich potravy, ale nepýtali sa na Hospodinov výrok. Jozua sa s nimi pokojne dohodol a uzavrel s nimi zmluvu, že ich nechá žiť, a predstavení pospolitosti to prísažne potvrdili. Po troch dňoch od uzavretia zmluvy sa však dopočuli, že títo ľudia sú zblízka a bývajú uprostred nich. Nato sa Izraeliti vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá sú Gibeón, Kefira, Beerót a Kirjat-Jearím. Izraeliti ich však nepobili, lebo predstavení pospolitosti prisahali na Hospodina, Boha Izraela. Celá pospolitosť však reptala proti predstaveným. Všetci predstavení povedali celej pospolitosti: „Prisahali sme na Hospodina, Boha Izraela, preto sa ich teraz nesmieme dotknúť. Urobiť s nimi môžeme len to, že ich necháme žiť, aby nás nezastihol hnev pre prísahu, ktorú sme im dali.“ Potom im predstavení povedali: „Nech ostanú žiť!“ Stali sa potom drevorubačmi a nosičmi vody pre celú pospolitosť, ako povedali predstavení. Jozua ich zvolal a prihovoril sa im: „Prečo ste nás oklamali, keď ste povedali, že ste zďaleka, hoci bývate medzi nami? Preto ste prekliati a zostanete otrokmi — drevorubačmi a nosičmi vody — pre dom môjho Boha.“ Oni odpovedali Jozuovi: „Tvojim služobníkom oznámili, že Hospodin, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi odovzdať vám celú krajinu a vykynožiť všetkých obyvateľov krajiny pred vami. Preto sme sa pred vami báli o svoje životy a urobili sme to. Teraz sme v tvojej moci. Urob s nami, čo uznáš za dobré a správne.“ On urobil to, že ich vytrhol z rúk Izraelitov a nepobil ich. Jozua ich v ten deň urobil drevorubačmi a nosičmi vody pre pospolitosť a pre Hospodinov oltár dodnes, a to na mieste, ktoré si vyberie Hospodin.