YouVersion Logo
Search Icon

Lucas 8

8
Nomiva Jesúre ne cad̶ateino
(Mt 27.55-56; Mr 15.40-41; Lc 23.49)
1No yóboi, Jesús coyʉcʉnʉrejamed̶a ĩmaroai aru ĩmajinoa coapa, põeva ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jaboteinoque borore. Aru ina doce paivʉ ʉ̃i bueimara yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. 2Apevʉ nomiva máre yóvarejaimad̶a náre, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ. Apevʉre ina nomivare Jesús javei jaetovarejamed̶a abujuvare. Aru apevʉre javei mead̶arejamed̶a ʉ̃. Cũináco Magdala ãmicʉriĩmarocaco barejácod̶a, õi ãmiá María. Jipocamia Jesús jaetovarejamed̶a siete paivʉ abujuvare ṍre jocarĩ. 3Apeco barejácod̶a, õi ãmiá Juana. Ñai jabocʉ Herodes ʉ̃i cʉ̃ramine coreipõecʉi márepaco barejácod̶a õ, ʉ̃i ãmiá Chuza. Aru apeco barejácod̶a, õi ãmiá Susana. Apevʉ obedivʉ nomiva, Jesúi mead̶ainomiva mácavʉ máre yóvarejaimad̶a ʉ̃́re. Ina nomiva Jesújãre jaʉéde jídejaimad̶a.
“Oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mt 13.1-9; Mr 4.1-9)
4Obedivʉ põeva cójijivʉ Jesús yebai ĩmaroa coapacavʉ. Que teni Jesús buedejamed̶a náre jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ainoque, yópe arĩ:
5—Cũinácʉ oteipõecʉ otecʉnʉquemavʉ ʉ̃i oteiyede. Ʉ̃i oteiyede ape oteiye tʉquemavʉ ma ẽcarʉi. Aru ne cʉraiyede ina cuivʉ noi, míjina vʉivʉ darĩ, ãradaquemavʉ caiye iye oteiyede. 6Ape oteiye tʉquemavʉ joborõ edubenoi cʉ̃raboa pʉenoi. Aru yóboi pĩarí etaquemavʉ. Ʉbenita yaiquémavʉ, no oco cʉbe boje. 7Ape oteiye tʉquemavʉ miucʉa jẽneboi. Aru miucʉa bʉcʉrĩ chĩoiyede, jẽiye jẽmetequemavʉ. 8Ape oteiye tʉquemavʉ mearo joborõi. Aru bʉcʉquemavʉ. Aru jẽquemavʉ jẽiñʉ cien paivʉa caiye oteiyabea coapa, arejamed̶a Jesús.
Que yávayʉ bácʉ, Jesús pare bʉjino yávarĩ, arejamed̶a náre:
—Me jápiajarã mʉja iye ji bueiyede, arejamed̶a Jesús.
Aipe aiyʉrõre Jesús ʉ̃i jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mt 13.10-17; Mr 4.10-12)
9Jesúi bueimara jẽniari jã́rejaimad̶a ʉ̃́re:
—¿Aipe teni bueyʉrʉ̃ mʉ jã́ri dápiarĩ ñʉje d̶arãjiyepe ayʉ mi coyʉiyeque? arejaimad̶a.
10Aru Jesús arejamed̶a náre:
—Mʉjare coyʉrĩ majide d̶ayʉbu iye Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i coyʉicõjeme máquede. Ʉ̃ jaboteibi mʉjare, ʉ̃i põevare. Ʉbenita ina apevʉ iyede majibevʉre quéda jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe ayʉ bueyʉbu yʉ náre, jã́ivʉreca ne jã́ri majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jã́iyede, aru jápiaivʉreca ne jápiarĩ majibenajiyepe ayʉ aipe aiyʉrõre ne jápiaiyede, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino aipe aiyʉrõre “oteipõecʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mt 13.18-23; Mr 4.13-20)
11Yópe arĩ, Jesús coyʉrejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
—Yo jã́ri dápiarĩ mʉje d̶arãjiyepe ayʉ ji aino yópe coyʉiyʉrõmu mʉjare: Iye oteiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyepe paiyebu. 12Aru inamu ma ẽcarʉi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Náre coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiad̶ama, ʉbenita coreóvarĩ eabevʉva. Que baru ne jápiarĩburu yóboi, ñai abujuvai jabocʉ darĩ, ãrʉmetede d̶aibi Jʉ̃menijicʉi yávaiye ne jápiaiye báquede, ne jʉ abeni majibenajiyepe ayʉ, meatebenajivʉ. 13Aru inamu joborõ edubenoi, cʉ̃raboa pʉenoi, oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiarĩ, torojʉma me. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jʉ arĩduyama na. Que baru quĩ́jino yóboi, põeva ne cãrijovaru náre, ne jʉ aiye boje, maumena dajocad̶ama ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Que teni jʉ abema na. 14Aru inamu miucʉa jẽneboi oteiye tʉrĩduiye báquepe paivʉ. Na máre jápiaivʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, ʉbenita cãrijiñama ijãravʉquede. Torojʉma tãutʉraque. Aru caiye iye ne torojʉve teiye ijãravʉque cojʉvʉ náre. Que baru Jʉ̃menijicʉ cad̶atebebi náre ʉ̃i yávaiyeque yópe ʉ̃i ʉrõpe. 15Ʉbenita inamu mearo joborõi oteiye tʉiye báquepe paivʉ. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ, jʉ ad̶ama jãve diede. Aru me ãrʉma dajocabevʉva. Que baru nárecabu d̶aivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe cãrijimevʉva, arejamed̶a Jesús.
“Pẽoibʉre” jã́ri dápiarĩ ne d̶arãjiyepe aino
(Mt 5.15; 10.26; 25.29; Mr 4.21-25; Lc 11.33; 12.2; 19.26)
16Cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejamed̶a náre:
—Põecʉ cʉbebi pẽoibʉre pẽoriburu yóboi moañʉ dibʉre cõaiñʉque o ñóñʉ paraino cãchinoi. Quénora tʉoibi jocʉve pʉenora, pẽoquiyepe ayʉ caivʉ ecoivʉre nore. 17Que baru caiye yaveiye báque jároquiyebu. Aru dupióvaiye báquede máre jã́rajarama caivʉ põeva.
18’Que baru me dápiajarã mʉje jápiaiyede ji bueiyede. Aru d̶ajarã yópe ji coyʉiyepe. Nopedeca ñai jápiayʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, Jʉ̃menijicʉ pʉeno baju ʉ̃i majiéque jícʉyʉme ʉ̃́re. Ʉbenita ñai jápiabecʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, iye ʉ̃i quĩ́jino majiéde dápiayʉ cʉvaede, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re ĩcʉyʉme diede, arejamed̶a Jesús.
Jesús ʉ̃ jina ne voino ʉ̃́re
(Mt 12.46-50; Mr 3.31-35)
19Dinʉmʉre Jesúi paco aru ʉ̃i yóva earejaimad̶a ʉ̃i cʉrõi. Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a, obedivʉ põeva ne cʉe boje. 20Que baru apevʉ arejaimad̶a Jesúre:
—Mipaco aru míyova máre jedevai núrivʉ, mʉre jã́radad̶ama, arejaimad̶a.
21Ʉbenita Jesús arejamed̶a náre:
—Caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jápiaivʉ aru Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe d̶aivʉ, nárecabu jipacope pád̶o aru jíyovape paivʉ máre, arejamed̶a Jesús.
Jesús ũmevʉre ʉ̃i bíjaroino
(Mt 8.23-27; Mr 4.35-41)
22Cũinájãravʉ Jesús, jatuyʉ jiad̶ocũi ʉ̃i bueimaraque, arejamed̶a náre:
—Jã́rica, macajitabʉ ʉrabʉ apedʉvei nʉrevʉ, arejamed̶a náre.
Que baru nʉrejaimad̶a na. 23Ne jataiyede, Jesús cãrejamed̶a. Japurejavʉ̃ya ũmevʉ parʉrõ baju. Aru pãcaiboa ecorejavʉ̃ya jiad̶ocũre. Que baru dicũ buidéjavʉ̃ya. Pare jidojarejavʉ̃ya no. 24Que teni Jesús yebai nʉri, yópe arĩ, coedavarejaimad̶a ʉ̃́re:
—¡Mʉ, bueipõecʉ, coivʉbu maja! ¡Bíjarãjivʉbu maja! arejaimad̶a na.
Jesús coedarĩ, jararejamed̶a ũmevʉre. Iboá ʉraboa pãcaiboa bíjarejavʉ̃ya. Aru cãrijimene d̶arejavʉ̃ya. 25Que teni Jesús arejamed̶a ʉ̃i bueimarare:
—¿Aipe teni “Jesús mead̶acʉyʉme ñʉjare”, abevʉrʉ̃ mʉja? arejamed̶a.
Que aiyede, cuecumari ʉrarõ dápiarejaimad̶a. Aru arejaimad̶a ne bajumia:
—¿Yécʉba ñai, yópe cõjeñʉ ũmevʉre aru macajitabʉre máre jʉ aimʉ? arejaimad̶a na.
Jesús ʉ̃i mead̶aino ʉ̃mʉ abujuva ne ĩmamʉre
(Mt 8.28-34; Mr 5.1-20)
26Jesújã jatarejaimad̶a no macajitabʉ ʉrabʉre apedʉvei. Aru cʉrejaimad̶a na Gerasa ãmicʉrõcavʉ, Galilea ãmicʉrõ cõchinoi. 27Jesús ʉ̃i maiyede jiad̶ocũre jocarĩ, copʉ nʉrejamed̶a cũinácʉ ĩmarocacʉ, abujuva ne ĩmamʉ. Joe baju cuitótecajede dobedejamed̶a. Aru cʉ̃rami cʉbedejamed̶a ʉ̃. Quénora põeva ne yaivʉ bácavʉre jarʉvainoi cʉcʉ barejámed̶a. 28Jesúre jã́ri, ʉ̃i yebai nʉri, ñʉatutarĩ bʉjié cod̶oboborĩ, arejamed̶a:
—Mʉ, Jesús, Jʉ̃menijicʉi mácʉ, caivʉ pʉeno parʉcʉi mácʉ, ¿yéde ʉcʉrʉ̃ yʉ́que? Jẽniaivʉ mʉre, ñájine d̶abejacʉ yʉre, arĩ cod̶oboborejamed̶a.
29Nópe arejamed̶a Jesús ʉ̃i etaicõjeiye báque boje jipocamia ina abujuvare ñai ʉ̃mʉre jocarĩ.
Apenʉmʉa abujuva ʉ̃́re ĩmarejaimad̶a. Que baru nócavʉ ʉ̃́re coreni bʉorĩdurejaimad̶a tãumeaque, bʉoimeaque máre. Ʉbenita cobʉrʉrʉrĩ buravarejamed̶a dimeáre. Aru ina abujuva jarorejaimad̶a ʉ̃́re põecʉbenoi.
30Dinʉmʉre Jesús jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re:
—¿Yécʉ ãmicʉcʉrʉ̃ mʉ? arejamed̶a.
Jʉ arĩ arejamed̶a:
—Obecʉ ãmicʉvʉ yʉ, arejamed̶a.
Nópe arejamed̶a, obedivʉ abujuva ne ĩmae boje. 31Ina abujuva pare jẽniarejaimad̶a, ʉ̃i jarobequiyepe aivʉ náre ʉ̃mʉjʉricobei, abujuva ne ñájinoi. 32Cʉrejaimad̶a noi cʉ̃racũ yebai obedivʉ oteivãriva, ãre cuivʉ. Aru jẽniarejaimad̶a ina abujuva Jesúre:
—Jarojacʉ ñʉjare oteivãrivara, ñʉje corãjiyepe nára, arejaimad̶a.
Dinʉmʉma, nʉicõjenejamed̶a náre Jesús:
—Nʉjara, arejamed̶a.
33Aru ina abujuva etarĩ, corejaimad̶a oteivãrivara. Cúyarĩ nʉri tʉrejaimad̶a cʉ̃racũ ẽmeinoi, macajitabʉ ʉrabʉi. Tʉrĩ corĩ bíjarejaimad̶a na. 34Aru ina oteivãriva mácavʉre coreipõeva cúyarĩ nʉrejaimad̶a, coyʉivʉ ʉraĩmaroai aru ĩmaro cʉrõvaquede máre. 35Que baru obedivʉ põeva “¿Aipe tenama?” arĩ, jã́ranʉrejaimad̶a. Nʉivʉ Jesús yebai, jã́rejaimad̶a ñai ʉ̃mʉ abujuva ne ñájine d̶aimʉ mácʉ dobacʉre, cuitótecajede doyʉre, meacʉre cari. Aru jidʉrejaimad̶a ʉ̃́re. 36Coyʉrejaimad̶a ina jã́ivʉ bácavʉ Jesúi mead̶aiye báquede ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉre. 37Quénora “Nʉjacʉ”, arejaimad̶a Jesúre parʉrõque caivʉ Gerasa ãmicʉrõcavʉ, ne jidʉé boje.
38Jiad̶ocũi jaturĩ, Jesús copainʉrejamed̶a. Ʉbenita ʉ̃i copaiquiye jipocamia ñai ʉ̃mʉ, abujuva ne ĩmamʉ mácʉ, jẽniarejamed̶a parʉrõreca cuiyʉcʉ ʉ̃́que. Ʉbenita Jesús yóvaicõjemecʉ arejamed̶a ʉ̃́re:
39—Copainʉjacʉ mi cʉ̃rami. Aru coyʉjacʉ caiye iye ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i d̶aiyede mʉ́que, arejamed̶a Jesús.
Nʉri, coyʉyʉ barejámed̶a caivʉ ĩmarocavʉre caiye iye Jesús ʉ̃i d̶aiye báquede ʉ̃́re.
Jesús ʉ̃i nacovaino Jairoi máco bácore aru ʉ̃i mead̶aino nomió ñájiñore jiveque
(Mt 9.18-26; Mr 5.21-43)
40Jesús copaiyʉ bácʉre, obedivʉ põeva coreivʉ barejáimad̶a ʉ̃́re. Que baru cójijidejaimad̶a ʉ̃i yebai, ʉ̃́re jacoyʉivʉ. 41Aru earejamed̶a cũinácʉ judíovai cójijiñamine coreipõecʉ, Jairo ãmicʉcʉ. Jã́rina ñʉatutarejamed̶a Jesúi cʉboba yebai. Ʉrarõreca jẽniañʉ arejamed̶a Jesúre:
—Mʉ, bueipõecʉ, dajacʉ ji cʉ̃rami, arejamed̶a.
42Cũinácova ʉ̃i máco, doce paiʉjʉa cʉvacore, cʉvarejamed̶a Jairo. Aru yaidé nʉño marejácod̶a õ. Que baru Jesús nʉrejamed̶a ʉ̃́que. Cujurejaimad̶a náre obedivʉ põeva. Aru cojivare nʉrejaimad̶a Jesúre.
43Ne jẽneboi cũináco nomió cʉrejacod̶a. Doce paiʉjʉa baju ijimo marejácod̶a jive yuiyeque. Aru põecʉ cʉbedejamed̶a jʉoiye majicʉ ṍre. 44Nʉrejacod̶a ʉ̃i yóboi obedivʉ põeva jẽneboi. Aru jẽni jã́rejacod̶a ʉ̃i doicaje tʉrʉvarã. Cũiná õi jẽni jã́iyede, bíjarejavʉ̃ya õi jive yuino mácarõ.
45Dinʉmʉ Jesús arejamed̶a:
—¿Ñame matedí yʉre jẽni jã́d̶o? arejamed̶a.
Caivʉ “Yʉ ãmevʉ” ne aiyede, Pedro arejamed̶a:
—¡Mʉ, bueipõecʉ, obedivʉ põeva cojivare daivʉbu mʉre! arejamed̶a.
46Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
—Cũináco nomió jẽni jã́cobe yʉre. Que baru majivʉ yʉ. Ji baju ji majiéque mead̶aivʉ yʉ ṍre caride, arejamed̶a Jesús.
47Ʉ̃i que aiyede, ico nomió õi baju dupini majibe boje, bidini jidʉco, nʉri ñʉatutarejacod̶a ʉ̃i cʉboba yebai. Coyʉrejacod̶a caivʉ ina põeva ne jã́iyede õi jẽni jã́inore ʉ̃́re aru cũiná õi meateinore. 48Aru Jesús arejamed̶a ṍre:
—Mʉ, ji ʉmo, “Ʉ̃ mead̶aiye majibi yʉre”, arĩ dápiarebu mʉ. Que baru mi que arĩ dápiaiye boje, mead̶aivʉ mʉre. Ména nʉri cʉjaco mʉ, arejamed̶a Jesús.
49Ʉ̃i boroteiyede ṍque, cũinácʉ ñai judíovai cójijiñamine coreipõecʉi cʉ̃ramicacʉ earĩ, arejamed̶a Jairore:
—Javeta mímaco yaibíco õ. Quénora cãrijovamejacʉ bueipõecʉre, arejamed̶a.
50Ʉbenita Jesús, jápiayʉ bácʉ ʉ̃i yávainore, arejamed̶a Jairore:
—Jidʉbejacʉ mʉ. Quénora jʉ ajacʉ ji coyʉinore, aru meatecod̶ome õ, arejamed̶a Jesús.
51Jesús ʉ̃i eaiyede Jairoi cʉ̃rami, apevʉre ecoicõjemeni ʉ̃́que, nʉvarejamed̶a Pedrore, Jũare, Santiagore, aru ico jʉed̶oco bácoi pacʉre aru pacore máre. 52Caivʉ põeva nócavʉ ṍre oivʉ aru cõmaje ãroje jã́ivʉ barejáimad̶a. Ʉbenita Jesús arejamed̶a:
—Obejarã. Õ yaiyó ãmemico. Quénora cãd̶otame, arejamed̶a.
Náre nópe arejamed̶a Jesús, ʉ̃i majié boje ʉ̃i nacovaquinore ṍre yainore jarʉvarĩ. 53Ʉ̃i que aiyede, yʉridejaimad̶a ʉ̃́re, ne majié boje yaiyó bácore. 54Dinʉmʉ Jesús ecorejamed̶a jʉed̶oco bácoi cʉritucubʉi aru õi pʉrʉre jẽni, bʉjié yávarejamed̶a ṍre:
—Mʉ, jʉed̶oco, nacajajaco, arejamed̶a Jesús.
55Aru ũmedarejacod̶a õ. Que baru cũiná nacajarejacod̶a. Aru, “Ãiyede jíjarã ṍre”, arejamed̶a Jesús. 56Õi bʉcʉva cuecumari pare dápiarejaimad̶a. Ʉbenita Jesús apevʉre coyʉicõjemenejamed̶a náre iye ʉ̃i d̶aiye báquede.

Currently Selected:

Lucas 8: cub

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in