YouVersion Logo
Search Icon

SAN MARCOS 1

1
Jém Xiwan jém acchíŋoypaap najɨ́yóypa jém tɨtsɨnaxyucmɨ
(Mt. 3:1-12; Lc. 3:1-9, 15-17; Jn. 1:19-28)
1Yɨɨmpɨc tsucum jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga tacɨacputtámiñ jém tánO̱mi Jesucristo.
2Jém wiñɨcpɨc profeta jém Isaías ijaychacne t́i iñɨ́máy jém tanJa̱tuŋ Dios:
Wiñt́i aŋcutsatpa tu̱m profeta, jém pɨ̱xiñ aŋjagoyñeeba iñɨc.
Miwɨ̱tsagáypa jém iñt́uŋ.
3Nɨcyajpa jém pɨxiñt́am jém tɨtsɨnaxyucmɨ ju̱t́ d́a t́i id́ɨ́yɨ́y
iga imatoŋyajpa jém najɨ́yoypaap.
Pɨ̱mi najɨ́yóypa jém pɨ̱xiñ.
Nɨmpa: “Áŋáyaayɨ jém tánO̱mi it́uŋ.
Tsa̱cɨ iga immalwattámpa porque miñpa jém tánO̱mi.”
4Jesɨc tu̱m ja̱ma núc jém Xiwan jém tɨtsɨnaxyucmɨ ju̱t́ d́a t́i id́ɨ́yɨ́y iga iŋmatpa jém Dios iŋma̱t́i y icchiŋpa jém pɨxiñt́am, iñɨ́máypa:
—Tsa̱cɨ iga immalwatpa y Dios miwadáypa perdón jém iñt́áŋca. Miñt́aamɨ, manacchiŋtámpa iga quejiñ iga iŋcucacneum jém iñjɨ̱xi.
5Jesɨc it́u̱mpɨy jém Judeapɨc pɨxiñt́am con jém Jerusalénpɨc pɨxiñt́am nɨcpa imatoŋyaj jém Xiwan jém acchíŋoypáppɨc. Cuando jém pɨxiñt́am iŋmadayyajpa Dios jém it́áŋca, jém Xiwan icchiŋpa jém río de Jordán.
6D́a wɨ̱cuyajne jém Xiwan. Jém iyoot́i tacne con jém camello ipɨc, agui jutsóypa. Jém imɨjpactsencuy tu̱m tsococuero. Icútpa jém a̱wu, iucpa jém jɨmñi chi̱ñu. 7Jesɨc jém Xiwan iŋmadáypa jém pɨxiñt́am jém Dios iŋma̱t́i. Nɨmpa:
—Miñpa antuuñiaŋcɨɨm tu̱m pɨ̱xiñ más wɨa̱p que aɨch. D́a wɨa̱p annasca, d́a wɨa̱p aŋcuwijáyáy jém icɨac. 8Ɨch manacchiŋtámpa con nɨ, pero jém miñpáppɨc micchiŋtámpa con Dios iA̱nama.
Acchiŋta̱p jém Jesús
(Mt. 3:13-17; Lc. 3:21-22)
9Jesɨc jeet́im tiempo put it́ɨcmɨ jém Jesús jém attebet Nazaret jém naxyucmɨ de Galilea. Jesɨc jém Xiwan icchiŋ Jesús jém río de Jordán. 10Iganam putpa nɨɨcɨɨm jém Jesús, iix iga áŋáy jém sɨŋ. Quet jém Dios iA̱nama juuts tu̱m cuucu, nu̱mmiñ, núc hasta Jesúsyucmɨ. 11Jém it́yajwɨɨp imatoŋyaj tu̱m jɨ̱yi sɨŋyucmɨ. Nɨ́mayt́a̱ jém Jesús:
—Mich mamma̱nɨc, tsa̱m mantoypa. Sɨɨp agui amaymay con mimich.
Cutɨ́tsta̱p jém Jesús
(Mt. 4:1-11; Lc. 4:1-13)
12Jesɨc jeet́i rato jém Dios iA̱nama ininɨc jém Jesús jém tɨtsɨnaxyucmɨ ju̱t́ d́a t́i id́ɨ́yɨ́y. 13Nɨc i̱t́i cuarenta ja̱ma jém tɨtsɨnaxyucmɨ ju̱t́ it́yaj jém jɨmñi ani̱matyaj. Jesɨc jém Woccɨɨwiñ miñ icutɨ́ts jém Jesús iga icmalwatpa id́ɨc. Jesɨc ocmɨ miñyaj jém sɨŋyucmɨpɨc pɨxiñt́am, icuyo̱xayajpa jém Jesús.
Jesús mojpa iwat jém Dios iyo̱xacuy jém naxyucmɨ de Galilea
(Mt. 4:12-17; Lc. 4:14-15)
14Ocmɨ matsta̱ jém Xiwan, pajta̱ cárcel. Iganam pajneta̱ jém Xiwan, nɨc Jesús jém naxyucmɨ de Galilea iga iŋmatpa jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga núctooba jém ja̱ma iga Dios iŋjacpa yɨ́p naxyucmɨ. 15Nɨmpa Jesús:
—Sɨɨp núcneum jém tiempo jém iniŋjócnetaŋwɨɨp. D́am jáyñe Dios iŋjacpa jém it́yajwɨɨp yɨ́p naxyucmɨ. Jesɨc tsa̱cɨ iga immalwatpa, cuca̱cɨ iñjɨ̱xi, cupɨctaamɨ jém wɨbɨc aŋma̱t́i iga micɨacputtamta̱iñ.
Jesús iŋwejáy cuatro jém tɨɨptero
(Mt. 4:18-22; Lc. 5:1-11)
16Cuando naspa Jesús jém laguna aŋna̱ca iñɨ̱yi Galilea, iix jém Ximoj con it́ɨ̱wɨ Anti. Sɨ́p ipatsyaj jém ired jém laguna porque tɨɨpteroyaj. 17Jesɨc Jesús iñɨ́máy jeeyaj:
—Atúŋɨyt́aamɨ. Sɨɨp nɨcpa tamméts jém pɨxiñt́am juuts tɨɨpɨ.
18Jesɨc jeet́i rato ichacyaj ired, nɨc it́úŋɨyyaj jém Jesús.
19Jesɨc nɨc Jesús uxaŋ más juumɨ, ipát jém Jacobo, jém Zebedeo ima̱nɨc, con it́ɨ̱wɨ jém Xiwan. It́yaj jém barcojo̱m, sɨ́p iŋtótsyaj ired. 20Jesɨc jeet́i rato iŋwejáyt́im jeeyaj.
Jesɨc Jacobo y Xiwan ichacyaj ija̱tuŋ jém Zebedeo jém barcojo̱m con jém imozoyaj. Nɨc it́úŋɨyyaj jém Jesús.
Tu̱m pɨ̱xiñ imatsne id́ɨc tu̱m mal espíritu
(Lc. 4:31-37)
21Jesɨc nɨcyaj jém attebet Capernaum. Jeet́im jejcuyja̱ma, tɨgɨy Jesús jém sinagoga. Moj iŋquejáy jém Dios iŋma̱t́i jém pɨxiñt́am. 22Jesɨc jeeyaj tsa̱m tɨ̱neaŋjacyaj cuando imatoŋyaj t́i nɨmpa jém Jesús. Porque najɨ́yóypa juuts tu̱m aŋjagooyi d́a juuts jém escribaspɨc maestroyaj. 23Jém sinagoga it́ id́ɨc tu̱m pɨ̱xiñ imatsne tu̱m mal espíritu. Pɨ̱mi aŋwejpa, nɨ́mayt́a̱ Jesús:
24—MiJesús miNazaretpɨc, ¿t́iiga ammoogɨ́ypa aɨcht́am? ¿Que miñpa anactogoyt́a? Mánixpɨcpa, mich jém Yucmɨpɨc Dios miMɨɨchi.
25Jesɨc Jesús iwogáy jém mal espíritu, iñɨ́máy:
—Odoy jɨ̱yɨ. Pu̱tɨ yɨ́p pɨ̱xiñ ia̱namaŋjo̱m.
26Jém mal espíritu iccutɨŋ jém pɨ̱xiñ naxyucmɨ. Pɨ̱mi aŋwejpa jém mal espíritu, ocmɨ put. 27Pɨ̱mi aŋjécneyaj jém pɨxiñt́am. Moj nacwácyajta̱ji entre jeeyaj:
—¿T́iapaap? ¿Que tu̱m jo̱mipɨc aŋquímayooyi inimiññe yɨ́p pɨ̱xiñ? Wɨa̱p ipɨɨmɨ́y jém mal espíritu juuts tu̱m aŋjagooyi y icupɨcyajpa.
28Jicscɨy waŋpa icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ de Galilea t́i iwatpa jém Jesús.
Jesús icpɨs jém Ximoj imɨɨda̱pa
(Mt. 8:14-15; Lc. 4:38-39)
29Jesɨc cuando putyaj jém sinagoga jém Jesús con icuyujcɨɨwiñ, nɨcyaj jém Ximoj y Anti it́ɨccɨɨm, iwagananɨcyajt́im jém Jacobo y jém Xiwan. 30Mɨmne jém Ximoj imɨɨda̱pa. Tsa̱m pɨ̱mi jawaŋɨ́y. Wo̱ne icheesmɨ. Cuando núc jém Jesús, aŋmadayt́a̱ iga mɨmne jém yo̱mo. 31Jesɨc Jesús icunúc jém yo̱mo, imatsáy icɨ, ijɨ̱ctsucum. Jeet́i rato ichac jém jawaŋ, mojum iwat jém wíccuy iga acwícta̱p Jesús con jém icuyujcɨɨwiñ.
Jesús icpɨs jáyaŋ jém mɨmneyajwɨɨp
(Mt. 8:16-17; Lc. 4:40-41)
32Jesɨc tsuuyɨm cuando tɨgɨyñeum ja̱ma, jém pɨxiñt́am inimíñayyaj Jesús it́u̱mpɨy jém mɨmneyajwɨɨp y jém imatsneyajwɨɨp jém mal espíritu. 33It́u̱mpɨy jém it́yajwɨɨp jém attebet aŋtuuma̱yaj jém Ximoj it́ɨgaŋna̱ca. 34Jesɨc Jesús icpɨs jáyaŋ jém mɨmneyajwɨɨp, jém iniit́yajwɨɨp wa̱t́i jém caacuy. It́opt́im jáyaŋ jém mal espíritu. Pero Jesús d́a ijɨ́gáy iga jɨypa jém mal espíritu porque jeeyaj iixpɨcpa i̱apaap jém Jesús.
Najɨ́yóypa Jesús jém naxyucmɨ de Galilea
(Lc. 4:42-44)
35Jesɨc tsa̱m tsuuyt́im, piichcɨɨmnam, yus jém Jesús. Put jém tɨgaŋjo̱m, nɨc icut́um tu̱m lugar ju̱t́ d́a i̱ id́ɨ́yɨ́y. Nɨc iŋwejpát Dios. 36Jesɨc jém Ximoj con jém icompañeroyaj nɨc icuámyaj jém Jesús. 37Jesɨc ipátyaj, iñɨ́mayyaj:
—Sɨ́p mimétsyaj wa̱t́i jém pɨxiñt́am.
38Jesɨc Jesús iñɨ́máy:
—Tanɨctámpa jém tuŋgac tɨgaŋjojyaj jém it́yajwɨɨp nocojo̱m iga anaŋmatpat́im jém wɨbɨc aŋma̱t́i. Jeeyucmɨ ɨch amiññe yɨ́p naxyucmɨ.
39Jesɨc nɨc Jesús it́u̱mpɨy jém attebetyaj icuwɨ̱t́i jém naxyucmɨ de Galilea. Cada attebet najɨ́yóypa Jesús jém sinagoga. It́opt́im jáyaŋ jém mal espíritu.
Jesús icpɨs tu̱m pɨ̱xiñ jém cupúgayñewɨɨp iña̱ca
(Mt. 8:1-4; Lc. 5:12-16)
40Jesɨc miñ tu̱m pɨ̱xiñ cupúgayñe iña̱ca, icunúc Jesús. Ico̱steeñáy jém Jesús ipuycɨɨm. Icunucsáypa jém Jesús iga iyo̱xpád́iñ, nɨmpa:
—Siiga iŋwɨ̱aŋja̱m, wɨa̱p anacpɨs.
41Jesɨc Jesús tsa̱m iyaachaŋja̱m, ichɨccunúc jém pɨ̱xiñ, iñɨ́máy:
—Aŋwɨ̱aŋja̱m. Micuáyñeum.
42Jesɨc cuando yaj nɨ̱mi Jesús, jeet́i rato ichacum jém lepra caacuy, wɨ̱tsɨ́yum jém iña̱ca. 43Jesɨc Jesús iŋquímpa jém pɨ̱xiñ, duro ipɨɨmɨ́y, 44iñɨ́máy:
—Odoy i̱ aŋmadaayɨ iga ɨch manacpɨs, nɨ̱gɨ aŋquejaayɨ jém pa̱nij iga michacneum jém caacuy. Nanɨgaayɨ jém ofrenda juuts nɨmpa jém Moisés iŋquímayooyi iga miixt́a̱iñ iga nu̱ma mipɨsneum.
45Pero jém pɨ̱xiñ d́a iwat je̱mpɨc. Nɨc iŋmat ju̱t́quej t́i iwadáy jém Jesús. Jeeyucmɨ d́a wɨa̱p it́ɨgɨy Jesús ni tu̱m attebet ju̱t́ ixt́a̱p porque jém pɨxiñt́am tsa̱m iŋtuuma̱cayajpa. Jesɨc sɨɨba aŋsɨ̱cmɨ ju̱t́ d́a t́i id́ɨ́yɨ́y. Pero miñyajpa jém pɨxiñt́am ju̱t́quej iga iixyajpa jém Jesús.

Currently Selected:

SAN MARCOS 1: poi

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in