YouVersion Logo
Search Icon

Marcos 9

9
1Jayawe Jesús jei wi chupe reta: “Che tae pewe añetete wae, amokue pe reta kua pe peï wae pechata peï ndei pemano mbowe Tumpa imbaepuere mburuwicha wasu pewa,” jei chupe reta.
Amokue Jesús jemimboe reta uecha Jesús imbaepuere jembipete wae
(Mateo 17.1-13; Lucas 9.28-36)
2Jare owa ara ma uasa yawe, Jesús wɨraa Pedro, Jacobo, jare Juan ïru reta ipɨte wi pëti ɨwɨtu wasu re. Jare joko pe Jesús jete uyembɨambɨe chupe reta. 3Jemimonde wi umbɨpɨ uwera jare tïasɨ. Mbaetɨ kiawe umbaeputuka wae ipuere umɨtïasɨ jukuärái. 4Jare aramoiño uyekuaa chupe reta Elías jare Moisés uyemɨngeta ñonoï Jesús ndiwe.
5Jayawe Pedro jei Jesús pe: “Oporomboe wae, jaekawi ko ore noï kua pe,” jei chupe. “Nduyapota mbapɨ warasɨ̈a ñanarokɨ pewa – pëti nemaerä, pëti Moisés pewarä, jare pëti Elías pewarä wi,” jei chupe. 6Añetete Pedro uikuaa’ä mbae jei waerä, echa’ä jae jare Jacobo jare Juan ukɨye ramo.
7Jayawe jupiwoiño uyekuaa chupe reta amapɨ̈tu jare opa oñowa reta. Jare amapɨ̈tu wi uyendu ñee jei: “Kua ko jae cheRaɨ auete wae. Piyapɨsaka jese,” jei. 8Jare aramoiño umae reta ye yawe, uecha’ä ma kiawe joko pe oï – jaeño ma Jesús.
9Joko wi uweyɨ ye yureko reta rambuewe ɨwɨtu wasu wi, Jesús jei chupe reta: “Awɨye pemiäri añawe kía pe awe kua pecha wae. Ndei rani. Peäro che kuimbaerä ayeyapo wae amano jare aikowe ye ayu umanokue wae reta ipɨte wi rewa. Jayawe ramo pemɨeräkuata peï kuri,” jei chupe reta. 10Jáeramo jemimboe reta upɨta awɨye waerä imiäri kía pe awe uyeyapo wae rewa. Erëi upɨrandu reta iyupe: “¿Mbae ra uipota jei yandewe kua jei wae: ‘aikowe ye ayu umanokue wae reta ipɨte wi rewa’?” jei iyupe reta.
11Jayawe jae reta upɨrandu ye Jesús pe mbae re: “¿Maera pa Moisés uikuatía wae re oporomboe wae reta jei Elías rani ko outa ndei Upuruepɨ wae ou mbowe?” jei reta.
12Jayawe Jesús jei chupe reta: “Añetete ko jae reta jei wae. Elías rani ko ou uyapɨkatu waerä opaete mbaembae,” jei. “Erëitu Tumpa iñeerɨru pe uyekuatía oï wi che kuimbaerä ayeyapo wae aiporarata ko jeta jare ïru wae reta chererɨ̈rota,” jei. 13“Erëi che tae pewe añetete wae, Elías ou ma ko, jare ïru wae reta uyapo chupe mbae jae reta uipota wae rupi, kërái Tumpa iñee arakae umɨmbeu wae reta uikuatía jesewa rami,” jei chupe reta.
Jesús umɨnguera pëti kunumi raɨ aña uyembɨiya jese wae
(Mateo 17.14-21; Lucas 9.37-43)
14Jayawe Jesús jare jokua mbapɨ jemimboe reta ndiwe yuweru ye uwäe kiape ïruwe jemimboe reta upɨta wae pe. Jare uecha reta ambɨe reta jeta uyembatɨ ñonoï jese reta. Jare joko pe ñonoï wi amokue Moisés uikuatía wae re oporomboe wae reta uyeaka yureko Jesús jemimboe reta ndiwe. 15Jare opaete wae ipɨakañɨ reta Jesús ipɨranoe pewa uyekuaa chupe reta ramo. Jayawe jupiwoiño osi yuraa owäiti reta jare umbɨsaluda reta. 16Jayawe Jesús jei chupe reta: “¿Mbae re pa piyeaka piko?” jei chupe reta.
17Jayawe pëti kuimbae joko pe oï wae jei chupe: “Oporomboe wae, aru ndewe cheraɨ,” jei chupe. “Aña uyembɨiya ma jese jare iñee opa umɨkañɨ chuwi. 18Jare kerupi oï wae rupi täta umbɨrɨrɨ. Jare jäi umbɨkɨrɨrɨu, jare iyuru tɨrɨye, jare jete opa uñemɨata,” jei. “Ayerure tëi ma nderemimboe reta pe omoë waerä chuwi aña, erëi ipuere’ä reta,” jei kuimbae Jesús pe.
19Jayawe Jesús jei joko pe ñonoï wae reta pe: “¿Marái mbate ra pe reta perowia kawi’ä cheré? Chembɨkueri ma peï perowia mbae cheré wae. ¿Kërái yawe rewa ra arupɨata pewe? Peru chewe kua pe jokua kunumi raɨ,” jei chupe reta.
20Jayawe ueru reta chupe yawe, jare aña uecha yawe Jesús, jupiwoiño täta umbɨrɨrɨ jokua kunumi raɨ. Jayawe kunumi raɨ oa ɨwɨ re, jare uyapayere, jare iyuru tɨrɨye. 21Jayawe Jesús upɨrandu tu pe: “¿Kërái yawe ma pa uyeyapo chupe kua?” jei chupe.
“Michi raɨ wiwe uyeyapo chupe,” jei tu parawete. 22“Jare jeta wese ma aña uitɨ tëi tata pe jare ɨ pe uyuka waerä tëi. Erëi nde ndepuere yawe ndiyapo chupe mbae, oreparareko mii jare oremborɨ,” jei Jesús pe.
23Jayawe Jesús jei chupe: “¿Maera pa nde ndere chewe, ‘nde ndepuere yawe’?” jei. “Opaete mbaembae chepuere ayapo cheré wɨrowia wae pewarä,” jei chupe.
24Jayawe kunumi raɨ tu täta uyemɨngeta rewe jei: “¡Che arowia nderé! Erëi chemborɨ mii, echa’ä uata chewe arowia kawi waerä nderé,” jei Jesús pe.
25Jayawe Jesús uecha jeta ïru wae reta osi yuweru ñonoï ikotɨ. Jayawe iñeeäta rewe jei aña pe: “Nde aña nembɨyemɨngeta’ä jare nembɨapɨsa’ä kua kunumi raɨ wae, che tae ndewe, eë ekua kua kunumi raɨ wi jare awɨye ye ma iyembɨiya jese,” jei.
26Jayawe aña jäse, jare täta umbɨrɨrɨ kunumi raɨ, jare oë chuwi. Jare kunumi raɨ umano echa upɨta. Jayawe jeta wae reta uecha yawe, jei tëi: “Umano ma.” 27Erëitu Jesús uipɨsɨ kunumi raɨ ipo wi jare umupüa. ¡Jare kunumi raɨ ukuera kawi!
28Joko wi Jesús jare jemimboe reta ndiwe uike o pe. Jare jemimboe retaño Jesús ndiwe ñonoï yawe, upɨrandu reta chupe: “¿Maera pa ore orepuere’ä nomoë aña jokua kunumi raɨ wi?” jei reta.
29Jayawe Jesús jei chupe reta: “Jaeño pepuere pemoë jokua nunga aña piyerure rewe Tumpa pe,” jei chupe reta.
Jesús umɨmbeu ye jemimboe reta pe umanota iko wae
(Mateo 17.22-23; Lucas 9.44-45)
30Joko wi Jesús jare jemimboe reta yuraa ye jare uasa yuraa reta ɨwɨ Galilea rupi. Jesús uipota’ä joko pewa reta uikuaa reta waerä jae jokoropi oï wae, 31echa’ä omboe iko jemimboe retaño. Jayawe jei jemimboe reta pe: “Che kuimbaerä ayeyapo wae, imeta kía chemee oï cherowaicho reta pe wae. Jare jae reta cheyukata,” jei. “Erëi taɨkue rupi mbapɨ ara ma uasa yawe, aikowe yeta ayu aï kuri umanokue wae reta ipɨte wi,” jei chupe reta. 32Erëi Jesús jemimboe reta uikuaa kawi’ä mbae re ra Jesús uyemɨngeta iko wae, jare ukɨye reta upɨrandu chupe waerä.
¿Kía nunga ra ko jae tenondewarä?
(Mateo 18.1-5; Lucas 9.46-48)
33Jayawe yuraa uwäe reta tëta wasu Capernaum pe, jare uike reta pëti tëta pe. Jare o pe ñonoï reta yawe, Jesús upɨrandu jemimboe reta pe: “Yayu yaiko yawe tape rupi, ¿mbae re pa piyeaka piko?” jei chupe reta.
34Jayawe jae reta uñemɨkïiño chuwi. Echa’ä tape rupi jae reta uyeaka yureko kía ra ko jae tenondewaete wae. 35Jayawe Jesús uwapɨ jare ueni jokua doce jemimboe reta ikotɨ. Jare jei chupe reta: “Ime yawe kía uipota iko tenondewarä wae, tuyembɨtaɨkue opaete wae wi jare tuyeyokui chupe reta,” jei chupe reta.
36Jayawe Jesús ueni pëti sambiaɨ jae reta ipɨte pe jare owoɨ oñono ipapɨ re. Jare jei chupe reta: 37“Jeta wae reta jei tëi sambiaɨ reta usiriwe’ä ko. Erëi che tae pewe, ime yawe kía umbɨasa kawi pëti sambiaɨ kua rami wae, jare jukuärái uyapo cheré wɨrowia ramo, chembɨasa kawi ko oï wi,” jei. “Jare jokua chembɨasa kawi wae, umbɨasa kawi ko oï wi chembou wae,” jei chupe reta.
Oyowaicho’ä yandekotɨ wae, jae’ä ko yanderowaicho
(Mateo 10.42; Lucas 9.49-50)
38Jayawe Juan jei Jesús pe: “Oporomboe wae, ore nduecha pëti kuimbae omoë iko aña reta kuimbae reta wi. Jare jae nderee re uyapo iko jukuärái,” jei. “Jare ore ndoe chupe awɨye ma jukuärái uyapo waerä, echa’ä jae ñaneïru’ä ko,” jei chupe.
39Jayawe Jesús jei Juan pe: “Awɨye piyopia chuwi. Echa’ä ime yawe kía mbaembae tuicha wae uyapo cheree re wae, ndarau aramoi pewaeño mbae ikawi mbae wae jei chekotɨ,” jei. 40“Ime yawe kía mbaetɨ oyowaicho oï yandekotɨ wae, jae ko yandepepɨka pe oï,” jei. 41“Jare che tae pewe añetete wae, ime yawe kía umee pewe ɨ yepe peu waerä pe reta cheré perowia ramo, che amɨñatimata chupe mbae ikawi wae jokua re,” jei chupe reta.
Jesús oporomboe kía japicha pe uyawɨka Tumpa kotɨ wae rewa
(Mateo 18.6-9; Lucas 17.1-2)
42Jayawe Jesús jei wi jemimboe reta pe jokua sambiaɨ owoɨ ipapɨ re onoi wae rewa: “Ime yawe kía uyawɨka Tumpa kotɨ kua nunga cheré wɨrowia wae pe, Tumpa tuicha rupi uiporarakata oï chupe,” jei. “¿Këraita ra ko kía uñapɨ̈ti yawe peyayu re pëti ita tuicha wae, jare joko wi pemombo yawe ɨ tɨpɨ wae pe? Jokua ikawi’ä ko. ¡Erëi oete yeta oï kía pe Tumpa kotɨ uyawɨka yawe pëti cheré wɨrowia mii wae pe! Echa’ä Tumpa tuichaete ye uiporarakata oï chupe,” jei chupe reta.
43“Jae nunga wi che tae ndewe, ndepo jowaicho jekuaeño uyawɨka oï ndewe Tumpa kotɨ yawe, iyasɨa ndeyuwi. ¿Maera pa ikawita nenoi waerä mokui ndepo, neï yawe Tatawasurenda pe ndepo uyawɨka ndewe jeko pewa? Che tae ndewe, ikawiete ko nenoi waerä tekowe opa mbae wae, yepe tëi aramoi pëtiño nenoi ndepo,” jei chupe reta. 44“Jokua Tatawasurenda pe taso reta oporou wae ndarau umano, jare tata ndarau owe,” jei.
45“Jae ramiño wi ndepɨ jowaicho jekuaeño uyawɨka oï ndewe Tumpa kotɨ yawe, iyasɨa ndeyuwi. ¿Maera pa ikawita nenoi waerä mokui ndepɨ, neï yawe Tatawasurenda pe ndepɨ uyawɨka ndewe jeko pewa?” jei. “Che tae ndewe, ikawiete ko nenoi waerä tekowe opa mbae wae, yepe tëi aramoi pëtiño nenoi ndepɨ,” jei chupe reta. 46“Tatawasurenda pe taso reta oporou wae ndarau umano, jare tata ndarau owe,” jei.
47“Jae ramiño wi nderesa jowaicho jekuaeño uyawɨka oï ndewe Tumpa kotɨ yawe, eki ndeyuwi. ¿Maera pa ikawita nenoi waerä mokui nderesa, neï yawe Tatawasurenda pe nderesa uyawɨka ndewe jeko pewa? Che tae ndewe, ikawiete ko Tumpa nenoi waerä nemburuwicha wasurä jaeño mái pewa, yepe tëi aramoi pëtiño nenoi nderesa,” jei. 48“Tatawasurenda pe taso reta oporou wae ndarau umano, jare tata ndarau owe,” jei chupe reta. Jukuärái Jesús oporomboe umbɨjaanga rewe japicha pe uyawɨka Tumpa kotɨ wae reta rewa.
49Jare Jesús jei wi jemimboe reta pe umbɨjaanga rewe: “Opaete wae uasa ñotái ko yembɨawái reta rupi. Jare kërái ko yukɨ yanderembiu umbɨkawi rami, jukuärái wi jokua yembɨawái reta ikawita oï pewe kuri,” jei. 50“Jae nunga wi yukɨ ikawi ko. Erëi opa ma jembochɨpa yawe, ¿këraita ra jembochɨ ye yandewe?” jei. “Jayawe piyapo yukɨ jembochɨ wae uyapo wae rami, jare piko kawi päwe pepɨakatu rewe,” jei Jesús jemimboe reta pe.

Currently Selected:

Marcos 9: gnwPB

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in