YouVersion Logo
Search Icon

Mateo 13

13
Jesu wesere toari masʉno quitire yahuha
(Mr 4.1-9; Lc 8.4-8)
1Tí dachoihta Jesu wʉhʉi jiriro wijaare. Wijaa, bʉcʉpariropʉ waha, bʉcʉpariro dʉhtʉ cahai dujire. 2To ã dujichʉ ñʉa payʉ masa tiro cahapʉ cahmachu wahpata yʉhdʉa, bihsaro yoare Jesure. Ã bihsachʉ ñʉno dohoriai samu, tiapʉ dujire tiro. Masa sehe padʉroi ducure. 3Ã jiro payʉ to tʉhotua mehne piti dahre yahure tinare buhero taro. Õ sehe nire tiro:
—Toari masʉno toaro, to toaa yaparire doca site cũno wahaha. 4To ã doca site cũ wahcãchʉ paye yapari maha dʉhtʉ cahai bora caha sʉha. Ã bora caha sʉare tí yaparire minichahca duji ta, chʉnocaha.
5’Ã yoa paye yapari sehe tãa wapa buicã bora caha sʉha. Tãa wapa buicã dihta mariea cureroi dóihta dumaha. 6Ã duri jipahta, sʉ̃ to tuaro sichʉ, nʉhcori mariaa, ñaia wahaha. 7Paye yapari sehe tja watoi bora caha sʉha. Tja sehe dia yʉhdʉa waha, toaa sehere wajãnocaha. 8Paye yapari sehe noari yahpai bora caha sʉha. Noano dua jia noano dicha tiha. Paye yucʉ cien yapari, paye yucʉ sesenta yapari, paye yucʉ treinta yapari dicha tiha. 9Ahrire tʉho duaina noano tʉhoga mʉsa —nire Jesu.
Jesu quiti mehne to buherire yahuha
(Mr 4.10-12; Lc 8.9-10)
10To ã niri baharo sã to buheina tiro cahai sʉ, sinitui sã tirore:
—¿Ne, dohseacʉ masare quiti mehne piti dahre buhejari mʉhʉ? —ni sinitui sã.
11Jesu õ sehe ni yʉhtire:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro masare to noano sʉho jiare panopʉ macaina ti masierari cjirire mʉsare yʉ buheinare masichʉ yoara Cohamacʉ. Paina sehere ã yoaerara tiro. 12Ã jiro masiinare masi namochʉ yoarohca tiro. Ã jia tina sehe noano masiahca. Masieraina sehe mahanocã ti masipachʉta tina sehere masierachʉ yoarohca tiro. 13Ã jicʉ quiti mehne buheja. Õ sehe jira. Mipʉ macaina ñʉpahta, ñʉeraina cjiri yoaro sehe tjuara. Ã jia tʉhopahta masierara. Tíre tʉhoeraina yoaro sehe jira tina. 14Ã jiina jia Isaia cjiro panopʉ macariro to ni joariro seheta yoara tina. Õ sehe ni joaa tiha:
“Õ sehe nina Cohamacʉ: ‘Yʉ yare tʉhonahca mʉsa.
à tʉhopanahta, ne masisi mʉsa.
15Mʉsa dapu bʉtiina tjuara.
Tuhsʉ, mʉsa cahmo coparire bihara mʉsa, “Tʉhori”, nina.
Mʉsa caparire wihmitjiahna mʉsa, “Ñʉri”, nina.
à yoaerana noano ñʉna masiboa mʉsa.
à yoa tʉhona, masiboa mʉsa.
Mʉsa wacũapʉ noano masiboa.
à masiina baro jina, mʉsa tʉhotumari cjirire tʉhotu cohtota, yʉhʉre macaboa.
Mʉsa ã macachʉ ñʉno, yʉhʉ sehe mʉsa buhiri tiare cohãboa’, nina Cohamacʉ”,
ni joaha Isaia cjiro.
16’Mʉsa sehe mʉsa capari mehne ñʉna, masina. Mʉsa cahmo mehne tʉhona, masina. Ã jina wahcheina jira mʉsa. 17Mʉsare niita nija. Mipʉ mʉsa ñʉare mʉsa tʉhoare panopʉ macaina Cohamacʉ yaina cjiri tuaro ñʉ duamaha. Cohamacʉ yare yahu mʉhtaina cjiri cʉ̃hʉ tíre tuaro ñʉ duamaha. Wiho mejeta ne ñʉeraha. Mipʉ mʉsa tʉhoa cʉ̃hʉre tuaro tʉho duamaha tina. Ã masi duapahta tíre masieraha —ni yahure Jesu sãre to buheinare.
Jesu wesere toari masʉno quitire yahu pahñoha
(Mr 4.13-20; Lc 8.11-15)
18Baharo Jesu sãre õ sehe ni yahu namore:
—Tʉhoga mʉsa. Wesere toari masʉno quitire mʉsare yahuihtja. Yʉhʉre tʉhona, noano masiga. 19Doca site cũa yapari noaa buhea yoaro sehe jira. Ã jia maha dʉhtʉ cahai boraa yapari noaa buhea yoaro sehe jira. Masa noaa buheare tʉhopahta ne masierara. Noaa buheare masa ti tʉhochʉ ñʉno watĩno sehe ta, tí buheare noaa buheare masi dutierara masare. Minichahca tí yaparire ti dota nariro seheta yoara watĩno. 20Ã yoa tãa wapa buicã boraa yapari noaa buhea yoaro sehe jira. Ã jia masa noaa buheare tʉho, wahchea mehne dóihta tíre tʉho nana. 21Ã tʉho napahta tãa wapa buicã jia yucʉ nʉhcori mariea yucʉ yoaro seheta ahrina masa cʉ̃hʉ tuaerara. Ã tuaeraa ñano yʉhdʉa, yʉ yaina ti jiri buhiri paina tinare ti ñano yoachʉ ñʉa yʉ ya sehere duhunocahna. Paina tinare ti ñano yoachʉ tíre cʉ̃no pjaeraa, yʉ yare duhunocahna. 22Ã yoa tja watoi boraa yapari noaa buhea yoaro sehe jira. Ã jia masa noaa buheare tʉho, ahri yahpa macaare pjíro cahya tʉhotua, niñerure cahĩna. Ti ã yoachʉ tí sehe noaa buheare dʉcatara. Ti ã dʉcatachʉ masa noaa sehere yoaerara. 23Ã yoa noari yahpai boraa yapari noaa buhea yoaro sehe jira. Masa noaa buheare tʉhoa, tíre noano masina. Ã masiina jia, Cohamacʉ to cahmano seheta noaare yoara tina. Cãina pjíro noaare yoara cien yapari dicha tiro seheta. Paina doca curero noaare yoara sesenta yapari dicha tiro seheta. Paina mahanocã noaare yoara treinta yapari dicha tiro seheta —ni yahure Jesu sãre.
Trigo watoi tja diari quitire yahuha
24Ã yoa pari turi to tʉhotua mehne piti dahre buhere Jesu:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro õ sehe jira. Wese pʉro to wesepʉ noaa yaparire to toariro seheta jira mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro. 25Wese pʉro jipihtina tiro mehne macaina cʉ̃hʉ ti carĩno watoi tirore ñʉ tuhtiriro tara. Ã taro trigore ti toariroi tjare toaha. Toa tuhsʉ wahaa wahaha. 26Baharo trigo duha. Ã jiro ti dicha tia cahachʉ waro diaa wahaha. 27Ã jia wese pʉrore dahra cohtaina tiro cahapʉ sʉ, yahua: “¿Pʉhtoro, noaa yapari dihtare mʉ wesere mʉ toapachʉta, dohse yoa tja cʉ̃hʉ diajari tí wesere?”, niha tina. 28“Yʉhʉre ñʉ tuhtiriro jia tí tjare toaro”, niha wese pʉro. “¿Tjare sã curechʉ cahmajari mʉhʉ?” nimaha tirore dahra cohtaina. 29“Tjare curena tjiga, tjare curemahna ‘Trigo sehere cureri’, nina. 30Trigo tja mehneta bʉcʉawahnosinijaro. Dicha ñaini pja jichʉ, trigo dicha nainare õ sehe niihtja: ‘Tjare cure mʉhtaga. Tuhsʉ mʉsa curerire jʉ̃ga. Baharo trigore pahaga. Paha pahño, tíre yʉ wihbori wʉhʉpʉ cũga’, niihtja tinare”, niha wese pʉro —nire Jesu, quiti mehne yahuro.
Mostaza yapa quitire yahuha Jesu
(Mr 4.30-32; Lc 13.18-19)
31Ã yoa paye quiti mehne sãre õ sehe ni buhere tjoa:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro mostaza yapacã yoaro sehe jira. Tí yapacã mahabiari yapacã jira. 32Tí yapacãre wesepʉ to toari baharo, noano dura. Ã jiro pji curedʉ wahara. Ã wahachʉ minichahca peri tʉ dʉpʉripʉ suhti suhara. (Tó seheta mʉano macarirore mari pʉhtorore masiina mahainacã ti ji mʉhtapachʉta baharopʉ tina payʉ wahaahca) —ni yahure Jesu.
Pão bʉcʉaro quitire yahuha Jesu
(Lc 13.20-21)
33Ã yoa paye quiti mehne sãre õ sehe ni buhere tjoa:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro pão bʉcʉaro yoaro sehe jira. Tíre numino cʉ̃ wajuru trigo pohcare co mehne noano tíre dahra morena pão bʉcʉahtore. To ã yoachʉ pão bʉcʉaro sehe trigore noano sahserʉcʉ sʉra. (Tó seheta pão bʉcʉaro to sahserʉcʉ sʉro seheta mʉano macarirore mari pʉhtorore payʉ masa jipihtiro macaina masiahca) —nire Jesu.
Quiti mehne Jesu to buherire yahuha
(Mr 4.33-34)
34Ahri jipihtiare buhero, quiti mehne yahure Jesu. Quiti marieno yahuerare tiro tinare. 35Ãta yoare tiro Cohamacʉ yare yahu mʉhtariro cjiro to ni joariro seheta. Õ sehe ni joaa tiha panopʉ:
“Quiti mehne yahuihtja.
Cohamacʉ ahri yahpare to bajuamehneri baharo ne masare to yahuerari cjirire yahuihtja”,
ni joaa tiha Cohamacʉ yare yahu mʉhtariro cjiro.
Trigo watoi tja diari quitire yahu pahñoha
36Ã yoa masare coha siti, wʉhʉpʉ sãa wahare Jesu. Ã jina sã to buheina tiro cahapʉ sʉ, sinitui sã:
—Trigo watoi tja diari quitire yahu pahñoga sãre —nii sã tirore.
37Jesu õ sehe ni yʉhtire sãre:
—Wese pʉro noaa yaparire toariro yoaro sehe jija yʉhʉ. Yʉhʉ masʉno Cohamacʉ warocariro jija. 38Wese sehe ahri yahpa yoaro sehe jira. Noaa yapari dua mʉano macariro pʉhtoro to sʉho jiropʉ jihtina cjihti yoaro sehe jira. Tja sehe watĩno yaina yoaro sehe jira. 39Wese pʉrore ñʉ tuhtiriro tjare toariro watĩno yoaro sehe jira. Tí ñaini pja sehe pihtiri dacho yoaro sehe jira. Ã jia trigore naina anjoa yoaro sehe jira. 40Tjare ti cure jʉ̃riro seheta pihtiri dacho jichʉ watĩno yainare, pichacapʉ jʉ̃ cohãahca tinare. 41Yʉhʉ masʉno Cohamacʉ warocariro yʉ anjoare warocaihtja. Yʉ ã warocachʉ anjoa sehe ñaare yoa dutiinare, ñaare yoainare pʉhtoro yʉ sʉho jiropʉre jimarinare na wioahca. 42Na wio tuhsʉ pichacapʉ cohãahca tinare. Tópʉ tina tuaro tii, cahyaa mehne bahca dihoahca. 43Ã jia Cohamacʉ yaina ti Pʉcʉro pʉhtoro to sʉho jiropʉ jiahca. Tói jia, sʉ̃ dacho macariro yoaro sehe noano buhriaahca tina. Ahrire noano tʉhoga mʉsa —ni yahure Jesu.
Noa yʉhdʉare to nʉorire to bocari quitire yahuha
44Ã yoa paye quiti mehne õ sehe ni yahure tjoa:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro niñeru to nʉori yoaro sehe jira. Masʉno tíre wesepʉ wacũeno boca, pari turi tíre nʉo namona. Ã yoaro tuaro wahcheha tiro. Ã jiro to bocari cjirire nano taro, tí wesere nuchʉ duaha. Ã nuchʉ duaro to yare dua pahño, tí wesere nuchʉha. Mʉano macariro pʉhtoro to sʉho jiro to bocari cjiri yoaro sehe jiha. (To bocarire to cahma yʉhdʉariro seheta mʉano macarirore masa bui pʉhtorore noano ti masini baharo masa tuaro cahmana tirore) —ni yahure Jesu.
Wapa bʉjʉri yapa quitire yahuha
45Ã yoa paye quiti mehne õ sehe ni yahure tjoa:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro wapa bʉjʉa yaparire perla wama tia yaparire nuchʉriro yoaro sehe jira. 46Tí yaparire macano noa yʉhdʉri yapare bocaha. Ã bocaro, tí yapare nuchʉ duaro, jipihtia to yare dua pahñono wahaha. Ã dua tuhsʉ tí yapare wapa bʉjʉri yapare nuchʉra. (Tí yapare tuaro to cahmariro seheta mʉano macarirore masa bui pʉhtorore noano ti masini baharo masa tuaro cahmana tirore) —nire Jesu.
Wañʉno quitire yahuha
47Ã yoa paye quiti mehne Jesu õ sehe ni yahure tjoa:
—Mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jiro wañʉno ti docañodʉ yoaro sehe jira. Tʉ wañʉno mehne payʉ wahi soro jiinare ñahana. 48Tʉ to wahpaa wahachʉ wahi wajãina sehe tʉre padʉropʉ waja maja, noaina wahire besera. Noainare ti pʉhʉsepʉ bese sãana. Ñaina wahire cohãnocahna. 49Pihtiri dacho jichʉ õ sehe jirohca. Anjoa sehe masare beseahca. Ñainare na wioahca noaina cahapʉ jimarinare. 50Na wio, tinare pichacapʉ cohãahca. Tói tina tii, tuaro cahyaa mehne bahca dihoahca ñaina sehe —ni yahure Jesu.
Mʉna buheare, wahma buhea cʉ̃hʉre yahuha
51To ã ni yahuri baharo tiro õ sehe ni siniture sãre:
—¿Ahri jipihtiare tʉhojari mʉsa? —ni siniture tiro.
—Tʉhoja sã —ni yʉhtii sã.
52Sã ã nichʉ tiro yahure sãre:
—Judio masare buheina mʉano macariro masa bui pʉhtoro to sʉho jirore buhea, pʉaro buheare yahura. (Panopʉ ti buhea cʉ̃hʉre mipʉ ti buhea cʉ̃hʉre yahura.) Tina, Judio masare buheina wʉhʉ pʉro yoaro sehe jira. Tiro to wʉhʉi jiare noare na wioro, wahmaare, mʉnaa cʉ̃hʉre na wiora tiro —nire Jesu sãre.
Jesu Nazarepʉ wahaha
(Mr 6.1-6; Lc 4.16-30)
53Tí quitire to buheri baharo, wahai sã tiro mehne. 54Waha, to bʉcʉari macapʉ sʉhi. Tópʉ sʉ, judio masa mari buhea wʉhʉsepʉ buhere tiro. To ã buhechʉ tʉhoa, tʉho cʉaa wahare tina.
—Cuenah, ¿ahriro nohopʉ tʉhoari ahri buheare? ¿Dohsearo noano masi pahñojari ahriro? Cohamacʉ tuaa mehne yoa ñona tiro to basi. 55Ahriro taboa dahrari masʉno macʉno jimanaro. Ã yoa to pocoro María jimanaro. Ã yoa Santiago, José, Simo, Juda, to bahana jimanabʉ. 56Mipʉre to bahana numia ahri macai jira. Ã jiro tiro mari yoaro sehe jiriro tjira. ¿Ã jiparota nohopʉ tʉhoari tiro ahri buheare? —ni durucure tina ti basi.
57Ã jia tina tirore cahmaerare. Ti ã cahmaerachʉ ñʉno õ sehe nire Jesu tinare:
—Cohamacʉ yare yahu mʉhtarirore paina ño payora. Ti ã ño payopachʉta to ya maca macaina, to coyea tirore ño payoerara. Ã jina yʉhʉre ño payoerara mʉsa õi yʉ bʉcʉariro jichʉ —nire tiro tinare.
58Ã jiro tirore ti wacũ tuaerachʉ ñʉno “Cohamacʉ macʉno jira”, ti ni duaerachʉ ñʉno, tí macai Cohamacʉ tuaa mehne payʉ tahari yoa ñoerare Jesu.

Currently Selected:

Mateo 13: gvcNT

Highlight

Share

Copy

None

Want to have your highlights saved across all your devices? Sign up or sign in