Популярни библейски стихове от Lukáš 7

Споделяне

Veľká láska, ktorú mi táto žena prejavila, je dôkazom, že jej bolo odpustených mnoho hriechov. Ten, kto si neuvedomuje potrebu Božieho odpustenia, ten vie prejaviť len veľmi málo lásky.“ Ježiš potom povedal žene: „Tvoje hriechy sú odpustené.“

Ježiš však žene znovu povedal: „Boh ťa zachránil pre tvoju dôveru vo mňa. Môžeš ísť a Boží pokoj bude s tebou.“

S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, zmáčala ich slzami, utierala svojimi vlasmi, bozkávala a natierala olejom.

Preto som sa ani neodvážil prísť za tebou osobne. No stačí, ak povieš slovo, a môj sluha určite vyzdravie. Veď aj ja sa musím podriaďovať rozkazom svojich veliteľov a sám dávam príkazy vojakom. Ak niektorému poviem: ‚Choď!‘, tak ide, a ak rozkážem inému: ‚Príď!‘, tak príde. A ak poviem svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí!“ Keď to Ježiš počul, bol veľmi prekvapený. Obrátil sa k zástupu, ktorý ho sprevádzal, a povedal: „Vravím vám, že v celom izraelskom národe som nestretol človeka, ktorý by mal takú veľkú vieru!“

Práve, keď tam boli, Ježiš uzdravil mnohých trpiacich – chorých, posadnutých zlými duchmi a mnohým slepým vrátil zrak. Odpovedal im: „Choďte a povedzte Jánovi, čo ste videli a čo ste počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú uzdravení, hluchí počujú, mŕtvi sa prebúdzajú k životu a chudobným sa zvestuje radostná správa.