Популярни библейски стихове от Lukáš 17

Споделяне

Samaritánovi povedal: „Vstaň, môžeš pokojne odísť. Tvoja viera ťa uzdravila.“

A keby sa to stalo aj sedem ráz za deň a zakaždým by prišiel za tebou s prosbou: ‚Prepáč mi prosím, mrzí ma to‘, zakaždým mu odpusť.“

Jeden z nich, len čo zistil, že je zdravý, vrátil sa a nahlas chválil Boha. Padol Ježišovi k nohám a z celého srdca mu ďakoval. Bol to Samaritán.

Dávajte si na to pozor!“ „Ak sa niekto voči tebe previní, pokarhaj ho, a ak to oľutuje, odpusť mu!

Tu sa Ježiš spýtal: „Neuzdravil som vari desiatich? Kde je tých ostatných deväť?

Ježiš im odvetil: „Keby ste mali vieru aspoň ako horčičné semienko a povedali ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňmi a zasaď sa do mora!‘ stalo by sa to.“

Každý, kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto stratí svoj život, ten ho zachová.

„Pokušeniam sa na tomto svete vyhnúť nedá,“ povedal Ježiš jedného dňa svojim učeníkom, „beda však tomu, kto ich spôsobuje. Bolo by mu lepšie, keby mu dali na krk mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol na zlé jedného z týchto maličkých.

Pri príchode Syna človeka bude život na zemi podobný ako za čias Noacha: ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa, v ktorej všetci zahynuli. Zachránil sa iba Noe so svojou rodinou.