Популярни библейски стихове от Lukáš 13

Споделяне

„Dvere do neba sú úzke. Usilujte sa zo všetkých síl cez ne prejsť, lebo mnohí sa budú o to pokúšať, ale nedostanú sa dnu.

Bola tam žena, ktorá už osemnásť rokov trpela ťažkou chorobou: celá bola zohnutá a nemohla sa vystrieť. Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal: „Žena, tvoje trápenie skončilo.“

Položil na ňu ruky a v tej chvíli sa žena narovnala a oslavovala Boha.

A zapamätajte si: mnohí, ktorými dnes pohŕdajú, tam zaujmú popredné miesta a mnohí, ktorí sú dnes zahŕňaní priazňou a úctou, tam budú medzi poslednými.“

Lebo len čo Pán domu príde, zamkne dvere a vy zostanete vonku. Mnohí budete búchať na dvere a volať: ‚Pane, Pane, otvor nám!‘ Pán vám však odpovie: ‚Neviem, kto ste ani odkiaľ ste!‘

Vôbec nie! Ak však neoľutujete svoje hriechy, aj vy zahyniete.“

No on vám odpovie: ‚Nepoznám vás a neviem, odkiaľ ste prišli! Choďte odo mňa preč, lebo ste páchali zlé veci!‘

„Ako vám ešte môžem priblížiť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?“ spýtal sa Ježiš poslucháčov a pokračoval. „Je ako nepatrné horčičné semienko, ktoré si človek zaseje v záhrade. Semienko vyklíči a vyrastie z neho veľký strom, na ktorom môžu hniezdiť vtáci.